Hrozí svetová obchodná vojna
Barack Obama je prvý protekcionistický americký prezident od Herberta Hoovera, ktorý svojimi krokmi prehĺbil Veľkú hospodársku krízu 30. rokov. Napísali to dnes The Wall Street Journal Europe (WSJE) v zásadnom komentári k Obamovému rozhodnutiu uvaliť na dovoz čínskych pneumatík zvláštne ochranné clá.
Obamov krok voči Číne je pritom podľa novín iba posledným prejavom jeho abdikácie na vedúcu rolu Ameriky v historickom procese liberalizácie svetového obchodu. Obama rovnako ako Hoover abdikoval na obchodné vedenie USA a rovnako ako on tým môže podľa novín spustiť ničivú obchodnú vojnu. Hrozí tak prerušenie 80 rokov pokroku k voľnému obchodu, ktorému stáli v čeele americký prezidenti z oboch politických strán, píše WSJE.
Clá voči Číne
Obama v piatok rozhodol vyhovieť petícii odborárov a uvalil na čínske pneumatiky clo 35 percent. Urobil to pritom iba dva týždne pred summitom krajín G20. Čína odpovedala hrozbou odvety proti americkým automobilovým súčiastkam a kuratám a je rozhodnutá viesť s USA spor na globálnej pôde.
Podľa článku sa však zďaleka nejedná iba o epizódy s pneumatikami alebo kuratami, ale o to, ako sa Obama vôbec stavia k hrozbám pre voľný obchod. Protekcionistické tendencie sa teraz vzmáhajú hlavne v súvislosti s plánmi bohatých krajín bojovať proti zmene klimatickým povinným obmedzovaním uhlíkových emisií.
Uzatvára sa do seba
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa podľa WSJE vyjadril, že bude viesť na štvrťročnom summite EÚ bitku za to, aby Európa uvalila clá na uhlík na dovozy z krajín, ktoré sa nepodriadili ich diktátu znižovania emisií. Rovnaké opatrenie chce zaviesť americký minister energetiky Steven Chu a v návrhu zákona o obmedzovaní emisií s tým počíta aj Snemovňa reprezentantov USA.
Spojené štáty už v rámci balíčku na podporu ekonomiky prijali ochranársku klauzulu "Buy American", ktorá veľmi rozhnevala Kanadu. Potom prišiel z Kongresu zákaz vstupu mexických kamiónov na americké diaľnice, ktorý bol priamym porušením Severoamerickej dohody o voľnom obchode Nafta; Mexiko na to reagovalo odvetou proti poľnohospodárskym a ďalším tovarom z USA. Ochranárska klauzula bola vložená aj do programu na záchranu amerických automobiliek.
Nepresvedčivý Obama
Medzitým v Kongrese nečinne ležia zjednané obchodné dohody s Kolumbiou, Panamou a Južnou Kóreou, vypočítava WSJE.
Na to všetko Obama nepovedal nič, alebo námietky zneli tak slabo, že si Kongres musel myslieť, že to ani nemyslí vážne, konštatuje článok.
"Obamové činy a absencia činov dávajú svetu najavo, že USA sa zriekajú globálneho obchodného vodcovstva, na ktorom prezidenti oboch strán pracovali od 30. rokov," píše WSJE. Obamoví poradcovia síce hovoria, že ich šéf iba hrá taktické hry určené domácej politike, ako sa ukázalo posledných 80 rokov histórie medzinárodnému obchodu, hrá si s ohňom, varujú noviny.
Rovnaké chyby
Hoover si pri schvaľovaní katastrofálneho zákona o clách z roku 1930 tak myslel, že iba obratne takticky manévruje, v skutočnosti však zvýšené americké clá vyvolali odvetné dominové reakcie po celom svete a globálne toky tovarov a služieb sa zrútili, pripomína článok.
Už Roosveltová administratíva začala budovať nový proobchodný konsenzus a v tomto smere obe strany Atlantiku pokračovali po vojne zjednaním bretonwoodskych menových dohôd a vytvorením Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), predchodkyňa terajšej Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Vplyv odborov rastie
Najväčšia svetová ekonomika využívala prístup na svoje trhy ako páky k otváraním trhov iných krajín. Vďaka tomu sa v posledných desaťročiach otvárali aj kedysi uzavreté ekonomiky Číny a Indie a výsledkom bol prudký nárast svetového obchodu doprevádzaný výrazným rastom príjmov ako v novo otvorených tak aj vo vyspelých krajinách.
V americkej demokratickej strane však v poslednej dobe prevládal vplyv odborov, ktoré sú nepriateľom voľného obchodu, a podobne zameraných ľavicových think-tankov. Najhoršie je, že ekonómovia blízki demokratom protekcionizmus stále viac ospravedlňujú na politickom základe, upozorňuje WSJE.
Clá podporia obchod
Tak napríklad posledný nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman, ktorý je podľa WSJE hlavným ekonómom demokratov v Snemovne reprezentantov, podporuje clá na uhlík. Clyde Prestowitz, ktorý v 80 rokov dával za vzor japonský merkantilizmus, dokonca argumentoval minulý týždeň tým, že uvalenie cieľ na Čínu podporí voľný obchod.
To je logika podobná argumentom iniciátorov reformy amerického zdravotníctva, podľa nich je najlepšou cestou k znížení vládnych výdavkov a zároveň zaistí zdravotné poistenie všetkým.
Bush podpokopal liberalizáciu
Podobné ilúzie, že ochranársky krok zvýši v USA podporu pre voľný obchod, prepadol podľa WSJE aj bývalý prezident George Bush, keď v roku 2001 dočasne zaviedol zvýšenie cla na dovoz ocele; v skutočnosti však tým iba podkopal globálne rokovanie o ďalšej liberalizácii. Realita je taká, že bez príkladu USA hrozí svetovému obchodnému poriadok rozkolad a jednotlivé krajiny sa uzavrú do seba. To je hlavné nebezpečné za terajšej globálnej recesie, kedy za rok do júna klesol objem svetového obchodu o viac než 30 percent.
Obama zrejme nezamýšľal naštartovať obchodnú vojnu, to však nemal v úmysle ani Hoover. Jeho politická abdikácia však uvolnila obchodné vášne, ktoré sa vymkli kontrole. Obama pri svojom súčasnom kurze dáva svetu všetky dôvody pre to, aby ho považoval za protekcionistu, uzatvára článok.