Slovensko sa dočkalo. To najhoršie z krízy je už za nami, to dobré pred nami. Doteraz to naznačovali len rôzne štatistické indikátory a optimistické predpovede analytikov, predvčerom to už nahlas povedala aj Národná banka Slovenska. Tak ako krízu nespôsobili na Slovensku Slováci, tak ani odraz od samotného dna si nemôžeme pripísať. Pomalé zotavovanie ekonomík Nemecka, Francúzska a Česka nám výrazne pomáha. Ľudia sa pravdepodobne prestávajú obávať väčších investícií a nákupov, keďže počet zákaziek zaznamenávajú už aj slovenské podniky. Priemysel sa začína zobúdzať. Samé dobré správy. Nech ich je len čoraz viac. Potešiť by to malo aj tých vyše 150-tisíc ľudí, ktorých kríza pripravila o živobytie, a tiež tých, ktorých ešte len pripraví. Viac zákaziek znamená viac práce a viac práce znamená viac pracujúcich ľudí. Keď sa ešte pridajú správne opatrenia vlády na naštartovanie podnikateľského prostredia, vyhliadky budú vyzerať sľubne. Aké opatrenia to budú? Zatiaľ sa nevie, ale azda prídu.
Na druhej strane optimistické správy nie sú tie jediné, ktoré sa v čase odrážania sa od ekonomického dna vo viacerých kútoch sveta začínajú objavovať. Ešte sa kríza neskončila a už sa začína hovoriť o ďalšej. Vraj ďalší prepad. To dvakrát nepoteší. Dôvodom majú byť ozdravné opatrenia jednotlivých štátov formou nalievania peňazí do nezdravých súkromných podnikov a finančných inštitúcií. Tak čo teraz? Končí sa kríza naozaj, alebo sa máme pripravovať na ďalšiu? Stopercentnú odpoveď pravdepodobne nepoznajú ani samotní ekonómovia.
No možno sú ľudia z krízy už unavení. Tí, ktorí "prežili" bez ujmy, nezačínajú nakupovať tovary a využívať služby preto, lebo sa majú zrazu lepšie. Možno ich už kríza prechádza psychicky. A tak nás možno ďalšia kríza nezastihne. Optimizmus.
Hovorí sa, že ľudia sú nepoučiteľní a aj keď sa raz popálili, nestačí im to. Rovnako však výnimka potvrdzuje pravidlo. Azda to bude platiť aj v tomto prípade. Počúvať a čítať dobré správy o stave svetovej a našej ekonomiky takmer po roku je totiž veľmi príjemné.
Filip Obradovič