Mohla tak lepšie naštartovať plánovaný proces znižovania deficitu verejných financií, ktorý sa podľa odhadu ministerstva financií (MF) v tomto roku vyšplhá na 6,3 percenta výkonu ekonomiky. Vyplýva to z ankety ČTK medzi ekonómami.
MF vraj chystá výrazné škrty v spotrebe ministerstiev a ďalších úradov v návrhu rozpočtu na volebný rok 2010.
Znovu kríza
Hospodárenie štátu v tomto roku negatívne poznačí hospodárska kríza, ktorá okrem iného výrazne znížila príjmy štátu z daní. Verejný schodok chce vláda opäť stlačiť pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2012. Najväčšiu časť verejného deficitu tvorí práve deficit štátneho rozpočtu.
"Ak by sa začalo so znižovaním výdavkov v súčasnosti, konsolidácia mohla byť rýchlejšia," myslí si analytik Tatra banky Róbert Prega. Premiér aj minister financií Ján Počiatek (Smer-SD) ohlásili na budúci rok výrazné šetrenie kapitálových výdavkov.
"Obmedzovanie kapitálových výdavkov (...) len zvyšuje ich potrebu v ďalších rokoch. Nie je to systémové opatrenie, ktoré by naznačovalo cestu strednodobej konsolidácie (verejných financií)," poznamenal Prega.
V rámci kapitálových výdavkov štát financuje napríklad investície do rozličných stavieb a rekonštrukcií budov, nákupu automobilov či výpočtovej techniky.
Šetrenie
Vláda pôvodne na tento rok naplánovala verejný schodok vo výške 2,1 percenta HDP, vychádzala pritom z odhadu rastu hospodárstva. Ekonomika sa však prepadne do červených čísel a deficit výrazne stúpne. Fico obhajuje jeho odhadovanú vyššiu úroveň tým, že sa nachádza blízko priemeru krajín Európskej únie (EÚ).
"Dopad finančnej krízy na Slovensko je taký istý ako v tých krajinách, ktoré mali postihnutý aj bankový sektor," upozornil ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Kárász. Aj podľa neho mala vláda udržať verejný schodok na nižšej než aktuálne odhadovanej úrovni.
"Nevyužitie každej možnosti na šetrenie je chybou a možnosťou na šetrenie je aj fiškálny rok 2009," myslí si Kárász. Verejný deficit zvyšuje zadlženosť krajiny a s jej rastom sa zvyšujú aj náklady na hospodársky rast, doplnil.
Ľudia to nepocítia
Podľa Radovana Ďuranu z mimovládneho ekonomického inštitútu INESS by verejná správa mala šetriť v prvom rade na prevádzkových výdavkoch a mzdových nákladoch. Tvrdil, že dodatočné úspory môže vláda dosiahnuť len vtedy, ak siahne na obligatórne výdavky a zároveň zvýši efektivitu sociálnych dávok.
"To znamená, že dávky nebudú poskytované všetkým, ale len tým, ktorí ich potrebujú," priblížil Ďurana. Značnú časť z celkových výdavkov rozpočtu tvoria platby, ktoré určujú zákony. Bez ich zmeny tak nie je možné tieto náklady skresať.
Fico už skôr vyhlásil, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok nepočíta so zmenami sociálnych zákonov v neprospech ľudí. Počiatek zasa tvrdil, že vláda do konca súčasného volebného obdobia nepripravuje zásadné úpravy daňového systému.
Návrh rozpočtu má MF predložiť na rokovanie vlády do konca mesiaca; úrad pri jeho konštrukcii čaká ešte na nové odhady vývoja ekonomiky a daňových príjmov.