Po rokoch, keď informatizácia „spala“, začínajú ľudia z odvetvia hovoriť o prelomovom období. Miliónové zákazky pre sektor výpočtovej techniky znamenajú príležitosť vykryť útlm v súkromnom segmente.
Úrad na internete
Najväčšie zákazky dnes totiž nedávajú banky, telekomunikačné firmy, ale práve štátne úrady. Podľa vládneho splnomocnenca pre informatizáciu Pavla Tarinu sú z pohľadu občana najpodstatnejšie informačné systémy rezortov vnútra, zdravotníctva a práce. Po ich spojazdnení totiž bude na „vybavovačky“ s políciou, úradmi práce, Sociálnou poisťovňou a ďalšími úradmi stačiť internet.
Len tieto tri ministerstvá v posledných dvoch mesiacoch rozbehli šesť tendrov. „Všetky tendre sú obrovské, ťažko povedať, ktorý je najväčší. Väčšie zákazky ako vo verejnom sektore dnes na slovenskom trhu nie sú,“ povedal pre HN predajca jedného z trhových lídrov.
Elektronická identita
Napríklad projekt elektronickej identifikačnej karty, ktorý pripravuje rezort vnútra, umožní používateľovi vypĺňať úradné tlačivá autorizovaným kódom. Niečo podobné pripravuje rezort zdravotníctva, ktorý chce umožniť napríklad elektronickú rezerváciu liekov či návštevy lekára. Aj vďaka týmto projektom sa má kontakt občana so štátom čoraz viac podobať na internet banking a čoraz menej na hodinové čakanie v rade.
O tender na elektronické identifikačné karty aj o informatizáciu zdravotníctva sa zaujíma napríklad spoločnosť Siemens. Tá včera navrhla obe zákazky prepojiť, čo má štátu ušetriť 50 až 100 miliónov eur. Vybavovať na úradoch aj v nemocniciach by sa potom dalo prostredníctvom jedného dátového nosiča.
Okrem Siemensu sú najväčšími hráčmi v štátnom segmente spoločnosti Ness, IBM, HP a SAP. Z nich na otázky HN včera odpovedal iba Ness, ktorý zdravotníctvo označil za jednu zo svojich strategických prioritných oblastí. O podrobnostiach zákazky mu však ešte chýbajú informácie. „Tender ešte nie je vypísaný, nepoznáme podmienky súťaže. Po ich zverejnení zvážime účasť“. Predpokladaná cena presahuje 30 miliónov eur. Podľa Gustáva Budinského z IT asociácie Slovenska to priveľa nie je. Pôvodný odhad asociácie bol totiž vyšší.
Nielen pre firmy
Na zoznam online operácií nedávno pribudla služba katastra nehnuteľností, prostredníctvom ktorej sa dá uskutočniť „prepis“ domu či bytu cez internet. Do roka by sa malo dať podobným spôsobom previesť aj auto na dopravnom inšpektoráte.
Elektronicky sa dnes dá napríklad podať daňové priznanie či niekoho zažalovať na súde. Zatiaľ však výhody „elektronickej vlády“ využívajú najmä firmy. Keďže jej možnosti sú zatiaľ veľmi obmedzené, bežnému človeku sa to totiž neoplatí. Ročné náklady spojené s elektronickým vybavovaním dnes predstavujú 30 eur. Podľa Tarinu sa to zmení po rozšírení zoznamu automatizovaných operácií o tie, ktoré sú orientované na občana.
Peniaze možno prepadnú
Problémom projektu informatizácie je však pomalé čerpanie peňazí. Podľa Budinského preto hrozí, že časť vyčlenených peňazí prepadne. Väčšina z nich totiž príde z eurofondov a ich použitie je preto časovo ohraničené. „Máme obavy, že do konca budúceho roka, do kedy sa musia minuť peniaze, ktoré boli vyčlenené na rok 2007, sa toto nestihne. Nie sú dobehnuté obstarávania, pričom zväčša ide o rozsiahle projekty na rok a dlhšie.“
Rezorty vnútra, zdravotníctva ani práce otázky HN, týkajúce sa termínov, nezodpovedali.