Hoci pod týmto dlhom je podpísaných aj niekoľko starých hriechov, i bez nich by mala štátna televízia veľmi zlý rok a jej strata by určite prekročila tú minuloročnú. Zodpovednosť za to nesie v prvom rade vrcholový manažment, ale svoju vinu na tom má aj štát, ktorý televízii neplatí to, čo by mal.
Stratený v červených číslach
Už tradičným hriechom inštitúcií závislých od štátu je viera, že v najhoršom prípade príde štát a pomôže. Aj preto si televízia v rozpočte na tento rok mohla stanoviť nereálne príjmy z reklamy a nezačať panikáriť, keď sa v priebehu roka situácia vyvíjala inak. Myslieť si, že STV so svojou klesajúcou sledovanosťou a napriek svetovej finančnej kríze zarobí na reklame v tomto roku o viac ako tri milióny eur, bolo vyslovene naivné. Nič na tom nemohla zmeniť ani zimná olympiáda alebo futbalové majstrovstvá sveta, ktoré síce boli reklamnými ťahákmi, ale nie dosť na to, aby to televíziu zachránilo. Televízia však podľa analytikov neurobila nič pre to, aby sa pokúsila situáciu zlepšiť. "Manažment Štefana Nižňanského sa dlhodobo odmieta správať adekvátne finančnej realite STV a spolieha sa na dofinancovanie zo strany štátu,“ myslí si analytik Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár.
Treba však objektívne priznať, že vedenie STV nemá úplne voľné ruky v tom, čo môže robiť. Zákon, ktorý upravuje povinnosti Slovenskej televízie, ju totiž na niektoré veci zaväzuje a nemôže sa ich zbaviť, aj keď sú pre televíziu nerentabilné. Ide napríklad o národnostné vysielanie alebo o vysielane pre nepočujúcich. Pre STV je veľký problém aj to, že nemôže jednoducho predávať reklamu rovnako ako súkromné televízie, teda nemôže zaradiť reklamu počas vysielania filmov alebo veľkých a pre reklamných partnerov zaujímavých programov. "K súčasnému stavu v STV treba korektne povedať, že je aj v dôsledku zlého zákona o poplatkoch, ktorý nepriniesol taký výber, ako na ministerstve kultúry zle vypočítali. Ale už nikto nekorigoval rozhodnutie o zúžení priestoru pre vysielanie reklamy v STV,“ dodáva Kollár.
Sociálny štát šetrí
Ďalším problémom, ktorým súčasné vedenie televízie vysvetľuje zlú finančnú situáciu televízie, je skutočnosť, že štát oslobodil niektoré skupiny ľudí od povinnosti platiť koncesionárske poplatky, ale tieto peniaze za nich neodvádza. Podľa riaditeľa STV Štefana Nižňanského tak len v tomto roku televízia príde o bezmála šesť miliónov eur. Štát navyše rovnako každoročne uberá televízii priestor na to, koľko reklamy môže v rámci vysielania predať. A to bez toho, aby jej zvýšil priame platby od koncesionárov. Tie sa navyše nezvyšovali od roku 2005.
Ako by STV nemala dosť vlastných starostí, neustále sa objavujú podozrenia o problémových tendroch a zlých manažérskych rozhodnutiach. "Iba na ilustráciu, v ére prechodu na digitálne technológie manažment investoval do analógovej techniky, z programového hľadiska investoval obrovské prostriedky do licencovaných formátov, ktoré sa nestali súčasťou programových fondov a kultúrneho dedičstva,“ hovorí bývalý predseda Rady STV Bohumír Bobocký.
Chce zrušiť dvojku
Súčasné vedenie má pripravené štyri riešenia celého problému. Nižnanský navrhuje zrušiť niektoré zákonné obmedzenia, ktoré dnes STV má, okrem iného aj povinnosť vysielať dva celoplošné okruhy. Druhou možnosťou je, aby televízii pomohol štát a začal naplano platiť za ľudí, ktorých oslobodil od povinnosti platiť koncesionárske poplatky, a treťou možnosťou je zvýšenie poplatkov na úroveň približne okolo 110 eur ročne na domácnosť. Posledná možnosť je predať časť majetku, čo by síce televízii na chvíľku pomohlo, ale dlhodobo by to nič nevyriešilo. V skutočnosti ani jedno z týchto riešení nie je ideálne. "Skôr, ako sa začne riešiť "ako a koľko“, by sa malo definovať, čo potrebuje a očakáva spoločnosť od televízie a rozhlasu,“ dodáva Bobocký.