Kolaps realitného trhu
Už na konci roka 2006 sa totiž začal otriasať hypotekárny trh v USA, ktorého kolaps postupne prerástol v globálnu krízu.
Dôvodom otrasu amerického hypotekárneho trhu boli nesplatené hypotéky poskytované za vyššie úrokové sadzby klientom so zlou úverovou minulosťou. V roku 2006 sa konfiškácie zadlžených obytných domov v USA dostali na rekordnú úroveň a predaj nových rodinných domov v USA sa za celý rok 2006 znížil o 17,3 percenta a zaznamenal tak prvý pokles za posledných šesť rokov a najväčší prepad za 16 rokov.
Kríza sa preliala do Európy
Na jar 2007 sa počet nesplatených a predčasne ukončených hypoték v USA dostal na nový rekord, čo zapríčinilo krach desiatok poskytovateľov úverov. Kvôli kríze hypotekárnych ústavov potom začali výrazne padať americké akcie kvôli obavám, že problémy by mohli mať vplyv na finančný sektor a celú ekonomiku.
Dôvodom oprávnených obáv bolo, že trh amerických hypoték je vďaka prevádzaniu hypotekárnych úverov na obchodovateľné cenné papiere tesne prepojený s finančnými trhmi v USA i v zahraničí. V auguste 2007 tak najväčšia francúzska verejne obchodovaná banka BNP Paribas zmrazila výbery hotovosti z troch investičných fondov, čo zdôvodnila kríza v sektore rizikových hypoték v USA, a kríza sa tak preliala do Európy.
Banky v stratách, šéfovia rezignovali
Firmy, ktoré obchodovali so štruktúrovanými dlhopismi súvisiacimi s hypotékami, museli ich hodnotu vo svojom účtovníctve odpísať a dostali sa do problémov.
Nasledoval rast úrokov na európskom peňažnom trhu a prepad cien akcií i cien komodít. Centrálne banky proti kríze zasiahli pumpovaním krátkodobých úverov, ale situácia sa zlepšila len dočasne. Na jeseň roku 2007 ohlásila skupina prestížnych bánk ťažké straty, čo vyústilo v rezignáciu ich šéfov.
Vláda preberá kontrolu
V marci 2008 americká centrálna banka(Fed) oznámila, že k zastaveniu šírenia globálnej finančnej krízy použije ďalšie nástroje, i také, ktoré nevyužila od hospodárskej krízy v 30. rokoch. Okrem znižovania úrokovej sadzby sa rokovalo hlavne o pumpovaní ďalších peňazí do ekonomiky.
V marci sa tiež oznámilo, že banka JPMorgan Chase kúpi padajúcu sa investičnú banku Bear Stearns, ktorá sa stala prvou veľkou bankou, ktorú zničila kríza na úverových trhoch. Siedmeho septembra americká vláda oznámila, že prevezme kontrolu nad pološtátnymi hypotekárnymi agentúrami Fannie Maer a Freddie Mac, ktoré v USA hrajú ústrednú rolu vo financovaní trhu hypoték a ktorých straty sa za posledný rok vyšplhali na takmer 14 miliárd dolárov.
Kríza udrela plnou silou
S plnou silou kríza následne udrela 15.septembra, kedy americká investičná banka Lehman Brothers oznámila, že zažiada o bankrotovú ochranu pred veriteľmi. Následné obdobie bolo poznamenané vlnou akvizícií, rekordných bankrotov, znárodňovania finančných inštitúcií v USA i v ďalších krajinách alebo prepadov svetových akciových trhov. Niektoré krajiny tiež oznámili prepady hospodárskeho rastu a nezamestnanosti a kríza stále citeľnejšie zasahovala ďalšie a ďalšie odvetvia ekonomiky.
Nenásytní bankári a kroky politikov
Niektoré krajiny sa museli dohodnúť s MMF na pomocných úveroch a napríklad Island sa ocitol na prahu štátneho bankrotu. Jednotlivé krajiny tiež na krízu reagovali záchrannými plánmi v hodnote stoviek miliárd dolárov, zvýšením záruk na bankové vklady alebo zavedením takzvaného šrotovného.
K hlavným vinníkom krízy priraďuje väčšina ekonómov „nenásytnosť" bankárov, ktorí požičiavali takmer každému, zlú reguláciu finančného trhu a ratingové agentúry, ktoré hodnotia úverové riziká.
Podľa niektorých analytikov ku kríze výrazne prispeli i politici hlavne z tábora demokratov, ktorí prostredníctvom hypotekárnych agentúr ťažiacich z podpory štátu presadzovali svoj program zvýšenej dostupnosti bývania. Agentúry im vyhoveli, pretože po účtovných škandáloch nechceli prísť o svoje privilegované postavenie.
Greenspanova úverová bublina
Keď sa ukázalo, že sa trh dostáva do problémov, začali niektorí ekonómovia volať po prísnej regulácii Fannie Mae a Freddie Mac a obmedzenie rastu ich stále rizikovejších portfólií. Kľúčový zákon, ktorý by obe agentúry výrazne reformoval, ale neprešiel vďaka demokratom.
Medzi kritikmi oboch agentúr bol i bývalý šéf centrálnej banky Alan Greenspan, ktorý ale podľa jeho odporcov reguláciu finančných derivátov zablokoval.
Jeho kritici tiež poukazujú na to, že za jeho vedenie Fed po recesii v roku 2001 držal príliš dlho nízke úrokové sadzby, čím spôsobil rozsiahlu úverovú bublinu. Greenspan sa bránil tým, že zvýšenie sadzieb Fedu znemožnili globálne sily, najmä pretlak peňazí plynúcich z Číny a ďalších prudko rastúcich rozvojových krajín.
| Vplyv hospodárskej krízy na vybrané odvetvia |
Automobilový priemyselCelosvetový dopyt po automobiloch sa dostal pod tlak, pretože svetová finančná kríza viedla k spomaleniu ekonomiky, obtiažnejšiemu prístupu k úverom a poklesu spotrebiteľskej dôvery. Predaj nových automobilov v Európe sa v minulom roku napríklad znížil o 7,8 percenta na 14,7 milióna vozidiel, čo je najprudší prepad za 15 rokov. V Nemecku, ktoré je najväčším trhom s autami v EÚ, vlani predaj klesol takmer o dve percentá na 3,09 milióna vozidiel, teda na najnižšiu úroveň od zjednotenia krajiny v roku 1990. Pokles predaja ohlásili tiež ďalšie popredné trhy s automobilmi. Predaj automobilov v USA, ktoré sú najväčším trhom s automobilmi na svete, sa vlani prepadol o 18 percent na 13,2 milióna vozidiel a dostal sa na najnižšiu úroveň od roku 1992. Predaj automobilov v Japonsku v minulom roku klesol o 6,5 percenta na 3,212 milióna vozidiel, teda na najnižšiu úroveň za 34 rokov. Útlm na automobilových trhoch mal negatívny dopad na hospodárenie niektorých automobiliek. Zisk najväčšieho európskeho výrobcu automobilov Volkswagen sa za polrok napríklad prepadol o viac než 80 percent. Spojené štáty a mnohé ďalšie krajiny sa kvôli kríze rozhodli podporiť predaj automobilov zavedením tzv- šrotovného, ktoré výrazne zvýšilo predaj automobilov. Finančný sektorKríza amerického hypotekárneho trhu postupne zasiahla i „klasické" banky, pretože trh amerických hypoték je vďaka prevádzaniu hypotekárnych úverov na obchodovateľné cenné papiere tesne prepojený s finančnými trhmi v USA i vo svete. Počas roku 2007 a 2008 zbankrotovala stovka amerických hypotekárnych bánk. Zatiaľ čo v roku 2007 skončili iba tri klasické banky, vlani ich bolo už 25. Počas prvých ôsmich mesiacov tohto roka dokonca v USA padlo 84 bankových ústavov. Prvou veľkou obeťou krízy sa stala investičná banka Bear Stearns, ktorú pred krachom zachránil jej predaj banke JPMorgan Chase. Kríza v bankovom sektore vyvrcholila vlani na jeseň, kedy mnohé veľké banky vyhlásili bankrot a ďalšie boli pohltené svojimi konkurentmi alebo znárodnené. Najväčšie bankroty vyhlásili investičná banka Lehman Brothers, hypotekárna banka Thornburg Mortgage a americká sporiteľňa Washington Mutual. LetectvoSvetové aerolínie vlani prerobili v tomto roku podľa Medzinárodnej asociácie pre leteckú dopravu (IATA) 10,4 miliardy dolárov. Aerolínie vlani poškodil najprv prudký nárast cien ropy, neskôr potom globálna finančný a ekonomická kríza, ktorá výrazne znížila dopyt po leteckej preprave. Počet prepravených cestujúcich sa vlani zvýšil o 1,6 percenta a výrazne tak spomalil zo 7,4 percenta v roku 2007. Tiež preprava nákladov klesla o štyri percentá v porovnaní s rastom o 4,3 percenta predvlani. V prvom kvartáli tohto roka strata činila viac než tri miliardy dolárov a za celý tento rok IATA očakáva stratu leteckého priemyslu vo výške deväť miliárd dolárov. |
Vplyv krízy na ekonomiku vybraných svetových krajín |
Británia- Britská ekonomika v druhom kvartáli tohto roka medziročne klesla o 5,5 percenta a hospodársky prepad bol tak najprudší od roku 1955, kedy sa údaje začali sledovať. Britská ekonomika tak klesla už piaty kvartál za sebou. Tempo medzikvartálneho poklesu ekonomiky bolo 0,7 percenta. Za celý minulý rok ekonomika rástla o 0,7 percenta, čo bolo najmenej od roku 1992. Slovensko- Hrubý domáci produkt sa znížil v druhom kvartáli o 5,3 percenta v porovnaní s poklesom o 5,6 percenta v prvom kvartáli. Za celý minulý rok slovenská ekonomika vzrástla o 6,4 percenta po raste 10,3 percenta predvlani. Česká republika- Výkon českej ekonomiky sa v tohtoročnom druhom kvartáli medziročne znížil o 4,9 percenta. Ide o najväčší kvartálny medziročný prepad HDP v novodobej histórii ČR. Oproti predchádzajúcemu kvartálu však HDP vzrástol o 0,3 percenta. V roku 2008 česká ekonomika vzrástla o 3,1 percenta. Francúzsko- Francúzska ekonomika sa v druhom kvartáli odrazila od dna a po poklese 1,3 percenta v prvom kvartáli prekvapivo vykázala rast o 0,3 percenta. Za celý rok HDP spomalil rast na 0,7 percenta z tempa 2,1 percenta v roku 2007. Taliansko - Taliansky hrubý domáci produkt sa v druhom kvartáli znížil o 0,3 percenta oproti predchádzajúcim trom mesiacom. V medziročnom porovnaní zostala ekonomika bezo zmeny. Za celý minulý rok klesla talianska ekonomika o 0,9 percenta, čo bol najslabší údaj od roku 1993, kedy ekonomika klesla rovnakým tempom. Japonsko - Japonská ekonomika v druhom kvartáli stúpla o 0,9 percenta a vymanila sa tak zo svojej najdlhšej recesie od druhej svetovej vojny. Japonsko vykázalo prvý rast za posledných päť kvartálov. V celoročnom prepočte japonská ekonomika v druhom kvartáli stúpla o 3,7 percenta. Za celý minulý rok vzrástla japonská ekonomika podľa odhadov o 1,9 percenta, oproti 2,1 percenta v roku 2007. Nemecko - Nemecká ekonomika v druhom kvartáli podľa prvých odhadov vykátala rast o 0,3 percenta. Medzi analytikmi sa počítalo s ďalším prepadom, ktorý mal činiť 0,3 percenta. Vývoj za druhý kvartál naznačuje, že najhlbšia recesia nemeckej ekonomiky od druhej svetovej vojny sa chýli ku koncu. Medziročne však hospodárstvo vykázalo prepad o 7,1 percenta. Rast nemeckej ekonomiky sa za celý minulý rok spomalil na takmer polovicu a bol najslabší od roku 2005. HDP stúpol o 1,3 percenta po tempe 2,5 percenta v roku 2007. Rusko - Ruská ekonomika klesla v druhom kvartáli tohto roka medziročne o 10,9 percenta. Vlani ruský HDP vzrástol o 5,6 percenta, čo bolo citeľné spomalenie oproti roku 2007, kedy ekonomika vykázala rast v rozsahu 8,1 percenta. USA - Americká ekonomika v druhom kvartáli klesla v prepočte na celý rok o percento po prepade o 6,4 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch. Je to prvýkrát, kedy americká ekonomika klesala štyri kvartály za sebou od začiatku záznamov v roku 1947. Za celý tento rok sa podľa odhadov ministerstva hospodárstva HDP zvýšil o 0,4 percenta, zatiaľ čo štatistiky doposiaľ uvádzali rast o 1,1 percenta. |