Na predaji kvót totiž mnohé nezarobia dosť na to, aby mohli štátu emisnú daň zaplatiť. „Stratíme tým vyše tisíca eur,“ povedal pre HN generálny riaditeľ Národnej energetickej Ivan Ďuďák. Väčšie firmy však podľa neho môžu prísť aj o státisíce. Emisná daň sa totiž počíta z priemernej ceny predaja v predchádzajúcom mesiaci. Keďže ceny takýchto povoleniek celoročne klesajú, z pôvodne 80-percentnej dane sa môže stať aj viac než stopercentná. Paradoxom je, že emisné limity môžu firmy predávať len v prípade, že vypustia menej škodlivín a nejaké kvóty im zostanú.
Emisnú daň zaviedol minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS), aby zabránil podozrivým kšeftom s kvótami. Nová daň je podľa neho v poriadku. „Prirovnávať sumu dane, vypočítanú na základe ocenenia aktíva, k reálnemu výnosu z predaja tohto aktíva, je scestné,“ reagoval hovorca rezortu Martin Jaroš. Štát na dani na budúci rok plánuje vybrať 45 miliónov eur. Slovenské spoločnosti sa však dostávajú do nevýhody oproti susedom. V iných krajinách totiž podobná daň neexistuje. Aj preto ju preveruje Európska komisia.