Ivan Mikloš ako opozičný poslanec hovorí to isté, čo vravel pred rokom ako minister financií – bez zvyšovania daní nie je možné znížiť deficit pod tri percentá HDP. Za svoj postoj si zaslúži úctu. Ale jeho odkaz nie je ani o deficite, ani o daniach. Mikloš názorne ukázal, prečo dve desaťročia dokázal byť v čele pravice, a ukázal to nielen voličom, ale hlavne všetkým, ktorí sa na jeho miesto snažia (neúspešne) vyškriabať.
Ak chceme byť lepší ako Čína, musíme byť inovatívni, musíme stále prichádzať s novými nápadmi. V momente, keď nám dôjde dych, Čína nás prevalcuje, pretože je omnoho lacnejšia, vyrába pre oveľa väčšie trhy a učí sa byť aj inovatívnou. To isté platí v politike, ale nepochopili to ani v SaS, ani v KDH, a dokonca ani niektorí vysokí predstavitelia SDKÚ.
Kým bol Mikloš v čele, stačilo zvyšnej pravicovej partii po ňom papagájovať spojenia ako rovná daň, zlý Smer, zlé Grécko. Keď opustil posledné heslo, SaS sa neprispôsobila a papagájovala ho ďalej (koniec koncov s vedomím, čo znamenalo nielen koniec vlády, ale aj prepad jej preferencií. Keď odišiel, KDH aj SaS (spolu s časťou SDKÚ) pokračovali v papagájovaní prvého hesla – rovná daň. A musel to byť Mikloš, aby im názorne ukázal, že čas kopírovania sa skončil. Otázka je, či to pochopia a či budú schopní reagovať.
V SDKÚ sa vynoril Pavol Frešo s myšlienkou, že treba začať odznova a robiť to, čo ľudí naozaj zaujíma a trápi. Inovácie sa často rodia z podobných jednoduchých, ale fundamentálnych premís, takže ak získa podporu, je možné, že v budúcich voľbách budeme mať silnú pravicovú stranu. V SaS sa trápia sami sebou a marihuanou, čo im asi nikdy viac ako desať percent hlasov neprinesie. KDH sa takisto trápi samo so sebou a nevyzerá to, že by niekto chcel pre hnutie získať rozhodujúce postavenie na pravej strane. Nová ohlasovaná (či neohlasovaná) strana má jeden veľký problém – hodnotovú a ideovú prázdnotu potenciálneho vodcu, čím pripomína SaS aj s jej preferenčným potenciálom.
Môžeme si o reformách Ivana Mikloša myslieť to najhoršie, ale jedno mu nemôžeme uprieť – vo svoj prospech dokázal poblázniť veľkú časť Slovenska. Žiaľ, neurobil jediné – nepripravil si nasledovníka – čo mu však nemožno vyčítať. Dnes je naľavo strana s podporou polovice Slovenska a zároveň, žiaľ, jediná záruka akej-takej politickej stability. Napravo je púšť, voľné miesto pre extrémistov a riziko nestability.
Autor je ekonóm