Prečo Iveta Radičová zlyhala a či to vôbec bolo zlyhanie, budú schopní triezvo a vecne zhodnotiť až historici.
Radičová – jediný sociálny demokrat
Úspešný politik je ten, ktorý dokáže uskutočniť svoje politické ciele a pokiaľ by sme sa držali takejto strohej definície, Radičová zlyhala ako ešte nikto pred ňou. Reformy ostanú nedokončené, očista verejného života sa sotva začala a po dvoch rokoch bude na Slovensku opäť vládnuť Robert Fico, ktorý je politicky i ľudsky Radičovej pravým opakom. Robert Fico síce dodatočne doplnil k názvu svojej strany aj skratku SD, s modernou európskou sociálnou demokraciou však nemá spoločnú ani len rétoriku. Paradoxne je jediným skutočným sociálnym demokratom na slovenskej politickej scéne práve Iveta Radičová.
Na to, aby sme mohli hodnotiť premiérku Radičovú, musíme najprv spoznať profesorku Radičovú, odborníčku na sociálnu politiku a Ivetu, vdovu Stana Radiča.
Aj Stano Radič vstúpil do politiky, bol poslancom Slovenskej národnej rady za VPN od roku 1990 do 1993. Splnil slovo a po uprataní totalitného režimu z politiky odišiel. Jeho pocity najlepšie vystihuje jeho aforizmus: „Chcem do politiky. Zn.: žalúdok mám.“ Iveta Radičová „žalúdok“ nemá. Okrem silného sociálneho cítenia má aj pevné morálne zásady a trvá na svojich hodnotách. A práve to sa stalo základom jej politiky.
Prekážala vlastnej strane
Iveta Radičová prišla do politiky ako nestranícka odborníčka. V druhej Dzurindovej vláde nahradila ministra sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka, ktorý musel po klientelistickom škandále odstúpiť. Ukázalo sa, že Radičová, prvá žena na Slovensku, ktorá získala profesúru v sociológii, bola správnou voľbou. Do SDKÚ vstúpila až po skončení funkčného obdobia.
SDKÚ je doslova stranou Mikuláša Dzurindu a ten sa vždy dokázal s akoukoľvek vnútrostraníckou opozíciou veľmi rázne vyrovnať, aj za cenu likvidácie celých miestnych organizácií. Keď si uvedomil, že Radičová je pre jeho pragmatický štýl politiky nepoužiteľná, rozhodol sa ju „upratať“ v prezidentských voľbách. Politický kalkul zlyhal. Hoci podľa očakávania neuspela, Radičová získala zhruba milión hlasov. To bolo niečo, čo škandálmi oslabená strana nemohla pred voľbami ignorovať a po tom, čo ju Radičová ako volebná líderka priviedla do postavenia faktického víťaza volieb, sa nevyhnutne stala aj nechcenou premiérkou.
Že Radičová nemá podporu vlastnej strany, sa naplno prejavilo pri voľbe generálneho prokurátora. Ako veľmi prekáža záujmom svojej vlastnej strany, sa ukázalo pri kauze Nitrainvest. Obe tieto krízy boli v skutočnosti vnútrostraníckymi krízami. Pragmatická politika strany narazila na hodnotovú politiku premiérky. V oboch prípadoch visel osud vlády na vlásku a ukázalo sa aj to, že pokiaľ nebude schopná presadiť svoju agendu, čiže očistu verejného života od korupcie a klientelizmu, Radičová radšej vládnuť nebude. Vojnu s Dzurindom a Miklošom však nakoniec prehrala a pochybné sťahovanie košických daňových úradov ešte aj musela verejne obhajovať. Ako predsedníčka vlády, prinajmenšom vnútorne, podstúpila politickú smrť už vtedy.
Veľa toho po nej neostane
Ale ako povedal Stano Radič, „jedine spoločnosť bez krýs je bez kríz“.
Jediným jej spojencom v koalícii pragmatikov bol Richard Sulík, ktorý je rovnako zásadový a čestný ako Radičová. Žiaľ, veľmi svojským, zaťatým, a nie priveľmi rozhľadeným spôsobom. Dodnes si prechádza svoje účtovnícke výpočty, ktoré sú absolútne presné a nechápe, že v hlasovaní o eurovale nešlo o peniaze, ale o možnú politickú izoláciu krajiny v rámci únie. Radičová pochopila, že vládnuť nedokáže ani bez Sulíka, ani so Sulíkom a hodila uterák do ringu. Je veľmi pravdepodobné, že momentálne u nej prevláda pocit úľavy. Teraz bude mať čas, aby pozbierala politické i ľudské sily a ešte raz to skúsila v prezidentských voľbách, alebo sa môže vrátiť k svojmu pôvodnému povolaniu.
Dnes to vyzerá tak, že po Ivete Radičovej tu toho veľa neostane. Zmluvy na internete, azda o niečo lepší generálny prokurátor a vysoko nastavená etická latka, ktorú ostatní politici pohodlne podlezú, bez toho, aby sa vôbec museli ohnúť.
Ale ako hovorí aforizmus Stana Radiča: „Dejiny sa stanú objektívnymi až potom, keď sú už všetky ich objekty pod zemou.“