Škrtanie investícií, prepúšťanie a hľadanie ďalších rezerv. Tak vyzerá prvý balík opatrení, ktoré prijali naše firmy ako dôsledok vyšších daní. Podľa prieskumu HN medzi 25 firmami je väčšina našich podnikateľov znechutená.
Škrty firiem dopadnú plnou silou aj na ekonomiku. Spolu so šetrením vlády a spomaľovaním našich obchodných partnerov sa Slovensko podľa najnovších odhadov VÚB banky môže dostať len na krok od recesie. Banka nám ako prvá na trhu znížila odhad rastu na budúci rok na nulu. „Vyhliadky domáceho dopytu v oblasti investícií a vládnej aj súkromnej spotreby sa v ďalšom období zhoršujú,“ vysvetľuje banka.
Takýto scenár by výrazne zasiahol aj vládu. Pre pomalšiu ekonomiku by totiž do rozpočtu pritieklo menej peňazí a na dosiahnutie dovoleného trojpercentného deficitu by potrebovala ďalšie stovky miliónov. Či by sa v takejto situácii vyhla dvíhaniu ďalších daní, je otázne.
Už súčasný balík škrtov vlády, zložený najmä z vyšších príjmov a menej zo škrtov, podľa VÚB stláča našu ekonomiku nadol. Všetky tieto faktory doliehajú na náladu v ekonomike a pesimizmus začína z diaľky pripomínať krízový rok 2009. „Vývoj ekonomického sentimentu na Slovensku v novembri klesol na trojročné minimá,“ potvrdil analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž, podľa ktorého sa budúcoročný rast spomalí k 1,3 percenta.
Len o trocha viac Slovensku veria v Národnej banke Slovenska, ktorá však rovnako v porovnaní so začiatkom jesene svoje odhady zrazila dole. Kým ešte pred niekoľkými mesiacmi očakávali centrálni bankári dvojpercentný rast, najnovšie ho znížili na 1,6 percenta. „Vyšší rast ekonomiky na úrovni 3,5 percenta očakávame v roku 2014, a to vplyvom silnejšieho vonkajšieho a domáceho dopytu,“ konštatoval guvernér Národnej banky Jozef Makúch.
Ako sa však bude situácia reálne v nasledujúcich mesiacoch či rokoch vyvíjať, závisí podľa analytika SAV Vladimír Baláža od vývoja za hranicami. Ak by sa totiž dlhová kríza, ktorá ťahá dole európsku ekonomiku, ešte prehĺbila, Slovensko by malo len málo možností, ako proti tomu bojovať.
Vláda by síce mohla prijať dodatočné opatrenia, tie by však Slovensko spomalili ešte výraznejšie. Mohli by sme sa tak dostať do špirály škrtov a spomaľovania. Rastu však Ficov kabinet nepomohol ani inými zmenami, ktoré nesúviseli priamo s konsolidáciou.
Analytici pritom ukazujú prstom priamo na jednu – Zákonník práce. Podľa ekonómov sú totiž novinky v pracovnej legislatíve len dodatočnou brzdou pre pracovný trh.
Aj preto bude v budúcom roku bez práce viac ľudí ako tento rok, hoci ešte pred časom bola zhoda na zastavení rastu nezamestnanosti. „V prostredí neistého a relatívne slabého dopytu môžu v závere roka vplývať na rast nezamestnanosti aj legislatívne zmeny ako nový Zákonník práce,“ vysvetlil analytik UniCredit Ľubomír Koršňák. Nezamestnanosť by sa tak podľa neho mala dostať až na 14,5 percenta. To by rovnako nepomohlo rozpočtu. Okrem toho, že by štát vyzbieral menej na daniach, by musel zvyšovať výdavky. Okrem sociálnych dávok by si totiž priplatil napríklad aj na zdravotnom poistení za poistencov štátu.