„Český trh je dvakrát väčší ako slovenský, no v ropnom biznise sa tam dá veľmi ťažko uspieť rozumnými argumentmi. Rafinérsky biznis patrí v Česku medzi najťažšie v strednej Európe,“ prekvapil svojím porovnaním rozdielov podnikania i obchodných zvyklostí generálny riaditeľ slovenskej rafinérskej jednotky Slovnaft Oszkár Világi.
V Česku dnes pritom Slovnaft so svojou maloobchodnou sieťou patrí do top päťky na trhu. Po akvizícii siete Pap Oil mu totiž už patrí 149 čerpacích staníc. A hoci má záujem o partnerstvo s ďalším hráčom, štátnym distribútorom ropných produktov Čeprom, Oszkár Világi neskrýva, že sa tam občas poriadne zapotia.
Značka, neznačka
„Aj ponuka od nás v súvislosti s Čeprom vzišla na základe záujmu z ich strany. Zistili sme však, že tam viac prevládajú emócie a miestne záujmy než ekonomické myslenie,“ rozhovorí sa na margo rokovaní Világi.
Slovnaft je paradoxne z historického hľadiska spätý s českým trhom. Môže za to prepojenie cez produktovodný systém. Aj preto, ako poznamenáva šéf Slovnaftu, expanziu k susedom riešili v začiatkoch hlavne cez veľkoobchod.
„Darí sa nám tam, aj keď nie v ľahkých podmienkach, vyvážať tretinu produkcie,“ spresňuje. S maloobchodom štartoval Slovnaft expanziu až v polovici 90. rokov postavením 31 čerpacích staníc na severnej Morave. Bolo to v čase, keď maďarský koncern MOL podiel v Slovnafte ešte nemal. „Žiaľ, neboli vybrané práve najšťastnejšie miesta, a to aj z hľadiska nákladov,“ spomína na vstup na trh Világi. Ďalšie nástrahy zas pripravili samotní manažéri.
„Nepostupovali celkom transparentne,“ dodá. Konkurenčný boj však dnes podľa neho sťažuje hlavne veľký počet neznačkových čerpacích staníc. „Mohli prežiť vďaka silnejšej ekonomike. Významný podiel na tom má aj veľké množstvo nezdanenej hmoty, teda palív, ktoré sa dostávajú do predaja,“ vysvetľuje.
Dedičná byrokracia
Hoci porovnávať podmienky na podnikanie môže vraj len z hľadiska veľkej firmy, tie základné by mali byť rovnaké. „Dôvodom je aj to, že vychádzajú zo spoločného Obchodného zákonníka z čias Česko-Slovenska, ktorý pripravovali aj Ernest Valko a Jan Dědič,“ zdôvodní. Výrazné rozdiely z minulosti sa neskôr zas zotreli najskôr vstupom oboch krajín do Európskej únie a následne rýchlejším tempom zavádzania ekonomických reforiem na Slovensku.
Pri slovíčku byrokracia sa však pousmeje. Aj tá je vraj obdobná, hoci Česko má predsa len „prevahu“. „Z historického hľadiska má český byrokratizmus korene v monarchii. Vtedy bolo na úradníckych postoch veľa českých úradníkov. Dá sa povedať, že tvorili akúsi kostru systému v monarchii. Preto, jemne povedané, sú o niečo byrokratickejší,“ vysvetľuje s úsmevom.
Bez slovníka
Na druhej strane, nielen legislatívna blízkosť, ale hlavne jazyková, biznisu Slovnaftu nahráva. Nikdy vraj diskrimináciu zo strany zákazníkov či úradov nepocítil, a to, že nemusí v pamäti loviť cudzie slovíčka pri debate so zamestnancami, je tiež výhoda. „Ak nastanú problémy, riešime ich rýchlejšie a jednoduchšie,“ podotkne. No ako dodá, ani v prístupe zákazníkov nebadať nejaké rozdiely v porovnaní s domácimi značkami. „Keď tam predávate produkt, nikto sa primárne nepýta, odkiaľ ste. Ale to platí aj na
Slovensku a pri Slovnafte. Len keď sa do toho vkladali politici v minulosti, tak sa riešila akoby aj národnosť produktov,“ skonštatuje.
Zákazníci v Česku sú podľa neho v porovnaní so slovenskými aj viac flexibilní: „Sú aktívnejší v hľadaní lacnejšieho a rýchleho riešenia. Oproti Slovensku máme v Česku menej koncových zákazníkov a viac predávame obchodníkom,“ tvrdí však.
Nečistá hra
Hoci zažil v podnikaní aj veľa úsmevných príhod, práve spomínaná netransparentnosť českého rafinérskeho trhu ho najviac hnevá. „Trh s motorovými palivami v Česku trpí nečistou hrou niektorých hráčov, proti čomu musí zasiahnuť štát. Mám na mysli daňové úniky, čoho sú si vedomí aj úradníci a aktuálne vláda pripravila opatrenia na elimináciu daňových únikov,“ podotkne.
Tým slovenským firmám, ktoré zvažujú vstup na trh, radí, že si majú strážiť hlavne platobné podmienky, ako i platby samotné. „Firmy sa tam pomerne rýchlo dostávajú do konkurzu v dôsledku platobnej neschopnosti,“ spresňuje.
I napriek tomu Česko berie aj naďalej ako výzvu. V krajine je totiž až 3 700 čerpacích staníc, čo je v rámci únie najviac v prepočte na kilometre diaľnic či v počte automobilov. „Naďalej máme tiež záujem vstúpiť do partnerstva s Čeprom, chceme si posilňovať náš maloobchodný i veľkoobchodný podiel,“ naznačuje najbližšie plány na tomto trhu.