Ešte nedávno mala po Slovensku roztrúsených 36 pobočiek a takmer stovku kmeňových zamestnancov. Dnes známa Akadémia vzdelávania žiada súd o ochranu pred veriteľmi.
Riešenie franchising
Vedenie akadémie nateraz podrobnosti o výške dlhov, príčinách ťažkostí a záchrannom pláne komunikovať nechce. „Zatiaľ neposkytujeme informácie. Niektoré veci tu totiž ešte čakajú na schválenie,“ reaguje ústredný riaditeľ akadémie Rastislav Hagara. O možných scenároch nehovorí ani správkyňa reštrukturalizácie Janka Grolmusová. „Sme v prvých dňoch celého procesu. Nevieme, koľko veriteľov sa prihlási,“ dodala. Naznačila len, že vnútorné zmeny akadémia začala uskutočňovať už dávnejšie. Napríklad centrálu z Bratislavy presťahovala do Žiliny. V roku 2012 kmeňovo zamestnávala vyše 50 ľudí, dnes je to už len päť.
Podstatu zmien vysvetľuje šéf popradskej pobočky akadémie Igor Wzoš. „Približne 20 pobočiek sa zmenilo na samostatné firmy. S akadémiou teraz spolupracujeme na franchisingovom princípe,“ spresnil. Franchising od žilinskej centrály zahŕňa najmä akreditácie vzdelávacích programov. „Ale i značku. Tá medzi ľuďmi rezonuje a má hodnotu,“ dodal Wzoš. K príčinám ťažkostí sa nechcel vyjadrovať ani on. Povedal len, že pri reštrukturalizácii je optimista. „Vzdelávací trh sa znova hýbe. Je tu veľké nasadenie zachrániť šesťdesiatročnú značku. Predpokladám, že o dva roky je akadémia z problémov definitíve vonku,“ dodal. Pomôcť by jej mali i veľké zákazky, s ktorými na strane dopytu teraz prichádza trh.
Obchody s nehnuteľnosťami
Menšia časť pobočiek z pôvodných 36 sa osamostatnila úplne. „S akadémiou už nemáme nič spoločné. Ideme vlastnou cestou. Veci, ktoré sa tam diali, sú už za nami a nechcem o nich hovoriť,“ povedal riaditeľ Vzdelávacej akadémie Jána Amosa Komenského v Trnave Miroslav Hloben.
Expert na mimoštátne vzdelávanie a riaditeľ jazykovej školy Target Branislav Ševc hovorí, že trhová situácia dáva reštrukturalizácii šance. „Tým, že kvalita na základných a stredných školách napríklad pri výučbe jazykov je nízka, dopyt je veľký,“ hovorí. Za riziko pri akadémii považuje jej veľkú orientáciu na projekty z eurofondov. „Tie teraz sú, otázka je, či sa tak dá fungovať dlhodobo, čo bude, ak pominú,“ pýta sa. Za celkové riziká v segmente označuje náhle legislatívne zmeny. „Po tom, ako štát začal uznávať aj externé certifikáty ako maturitnú skúšku, investovali sme čas a peniaze do získania licencií. Vláda túto možnosť náhle zrušila a naše investície zmarila,“ povedal.