Ako hodnotíte najnovšiu dohodu medzi eurozónou a Cyprom?
Rozhodne Cyperčanov čakajú ťažké dni. A to nielen bežných ľudia, ale aj firmy. Odhaduje sa, že až 95 percent firiem bude mať problémy vyplatiť zamestnancom mzdy, nebudú mať ani na platby a úhrady za tovary, služby alebo zaplatenie prípadných pohľadávok. To pritom súvisí s reštrikciami v súvislosti s výbermi z bánk či transferu peňazí. Na druhej strane, sú tu veľké spoločnosti, ktoré zas môžu doplatiť práve na schválený jednorazový odvod. Už vieme o prípadoch veľkých potravinárskych firiem, ktorých sa to dotkne, no obdobných spoločností bude viac. Napokon, netreba zabúdať ani na to, že z dlhodobého hľadiska firmy takto strácajú aj dôveryhodnosť v očiach obchodných partnerov.
Bola tu podľa vás iná možnosť, ako sa to dalo riešiť?
Asi najviac sa na Cypre skloňovala druhá možnosť -- odchod z eurozóny. Ak by v nedeľu plán neprešiel, zrejme by to bola aj najreálnejšia možnosť. Ak by však krajina opustila eurozóna neplánovaným spôsobom, malo by to nedozerné následky pre všetkých, nielen pre Cyprus, ale aj ďalšie krajiny v Európe. Už teraz je jasné, že najnovší plán pomoci doslova zabil bankový sektor. Ten vytváral najviac pracovných miest, keďže zamestnával polovicu krajiny. Preto si myslím, že sa otvorila Pandorina skrinka. Zatiaľ nik nevie, aký bude mať vplyv takéto oslabenie bankového sektora. Odhaduje sa aj, že zahraniční ivestori si dajú spiatočku a len v ich prípade do roku 2017 odbudne takto suma rovnajúca sa pätine HDP. Napokon, nevie sa ani to, aký budú mať opatrenia vplyv na turizmus krajiny, ktorú zo zahraničných turistov navštevovali hlavne Rusi a Nemci.
Objavili sa však aj úvahy, že Cyprus už v dôsledku týchto opatrení skôr či neskôr stratí štatút daňového raja.
V prvom rade je podľa mňa dosť nešťastné dávať Cypru z legislatívneho hľadiska nálepku daňového raja. Ako krajina Európskej únie musí spĺňať isté podmienky, inak by sa členom nemohla stať. Samozrejme, najnovšími podmienkami záchrany už na jednej strane pravdepodobne nadobro odpísala biznis s Ruskom, ktoré bolo jej najvýznamnejším investičným partnerom. Na druhej strane je to nielen pre Cyprus, ale aj ďalšie krajiny, ponaučením, že sa nemôžu sústreďovať len na jeden sektor a jednu krajinu, pretože to do budúcnosti nie je udržateľné. Cyperčania však už vedia, že Nemci neznášajú Rusov a Cyprus za to zaplatil.
No hovorí sa aj to, že ak by Rusi vybrali z cyperských bánk všetky svoje peniaze, teda okolo 20 miliárd eur, mohol by tamojší bankový systém skolabovať.
Je zrejmé, že si ich postupne v nasledujúcich týždňoch povyberajú a dá sa očakávať, že si budú definitívne hľadať nejakú novú destináciu pre svoje peniaze. Pravdepodobne ich však kolaps banky Laiki nezasiahne, keďže išlo o domácu banku, takže tí, čo na tom stratili, boli Cyperčania. No som zvedavá, či sa vôbec bude zisťovať, či peniaze, ktoré sa zhabali, boli z daňových únikov. Stále sú na Cypre síce zaujímavé podmienky vzhľadom na nízke korporátne dane, no myslím si, že už viac tam Rusi nebudú držať peniaze.
Skúsme sa vrátiť do minulosti. Kde vidíte hlavný dôvod, prečo sa Cyprus ocitol tam, kde je?
Mnoho ľudí urobilo veľa chýb, no hlavný dôvod bola cyperská solidarita s Gréckom. Cyprus jednoducho súhlasil so zoškrtaním gréckych dlhopisov. To okamžite spôsobilo teraz najviac citovanej banke Laiki technicky insolventnosť. Doplatila na spolupatričnosť a s ňou celý Cyprus.
Cyperský minister financií dokonca vlani v decembri vypočítal, že cyperský súkromný sektor sa podieľal na odpise 75 percentami, hoci celková strata z odpisu gréckych dlhopisov bola podľa neho 81 percent.
Áno, to je správny údaj. Pre cyperské banky to bola strata 4,2 miliardy eur, čo je asi štvrtina HDP krajiny. Technicky síce bolo možné nakupovať grécke dlhopisy, ale je otázne, či vôbec mali nakupovať toľko gréckych dlhopisov, keď to bola riziková investícia už predtým a ratingové agentúry na to upozorňovali.
Myslíte si, že súčasná pomoc bude pre Cyprus dostatočná, alebo bude potrebovať neskôr aj ďalšiu?
Zrejme už nebudú potrebné ďalšie škrty, ale pravdepodobne nejaká forma reštrukturalizácie dlhu áno.
Slávka Boldocká