Prišiel, dal zarobiť známym a spolu s nimi položil daňový systém. Bývalý šéf Daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík má otrasný imidž. A nielen to. Polícia ho v súvislosti s riadením prechodu na nový informačný systém obvinila z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Čiže mu hrozí väzenie. Jeho prípad sa stal symbolom klientelizmu v IT odvetví a pokrytectva SDKÚ-DS, ktorá hlásala transparentnosť. No má aj pozitívne dosahy. IT systémy verejnej správy sa vďaka jeho prípadu stali o niečo čistejšími.
Firmy aj úradníci sa boja
IT zákazky patria medzi tie, ktoré sa najľahšie manipulujú. Dajú sa ušiť na mieru, dodávatelia sa prostredníctvom autorských práv „betónujú“ na svojich úradoch. A z dobrých sluhov sa stávajú zlí páni, ktorí si účtujú prehnané sumy a zväzujú ruky svojim živiteľom. Mikulčík sa smutne preslávil vlastnou metódou. Do existujúceho kontraktu medzi štátom a IBM za jeho éry pribudli subdodávatelia, ktorí boli jeho známi. Išlo o veľké peniaze, na ktoré sa nerobil tender.
Nebol to v tom čase ojedinelý prípad. Podľa informácií HN sa podobné veci diali aj v iných projektoch. Úradníci Radičovej vlády vo veľkom prehodnocovali „predražené“ zmluvy po predchádzajúcej vláde. A za oponou nahovárali dodávateľov, aby dali zarobiť spriazneným firmám.
Vďaka Mikulčíkovej neopatrnosti to vyplávalo na povrch, čo prinieslo aj pozitíva. Podľa informácií HN si teraz šéfovia IT oddelení na úradoch lepšie premyslia, či budú podobným spôsobom riskovať.
Bank Pro Soft pred krachom
Odstrašujúci príklad dostali aj podnikatelia v IT biznise. Majitelia Bank Pro Softu názorne ukázali, ako rýchlo sa dá prísť o firmu. Ide o tých, ktorí sa po príchode Mikulčíka dostali na zoznam subdodávateľov. Firme sa predtým dlhodobo darilo. Jej zisky podľa agentúry SIMS stabilne prekonávali stotisícovú hranicu, čo je na malú firmu slušné. Zákazka od daniarov všetko zmenila. Jednak firme pošpinila meno. Získať zákazku bez tendra od bývalého spolupracovníka (Mikulčíka) nie je nič iné, ako klientelizmus. Po druhé, zničilo ju to ekonomicky. Doteraz nedostala zaplatené za niektoré služby zhruba 2 milióny eur. Preto jej hrozil krach. Predchádzajúci vlastníci preto 31. januára tohto roku firmu predali.
Prípad Mikulčík tiež ukázal, aké nebezpečné je vybrať si za pravú ruku kamaráta. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš mu dvakrát kryl chrbát a neskôr to oľutoval. Najskôr si ho zastal v kauze prenájmu administratívnej budovy. Napokon Mikulčík aj tak z postu šéfa Daňového riaditeľstva rezignoval. Druhú šancu dostal ako riaditeľ oddelenia, ktoré malo na starosti okrem iného prechod na nový systém. Ten skolaboval. Mikloš minulý týždeň nedvíhal telefón. Oficiálne sa nechceli vyjadriť ani ďalší hlavní aktéri a dotknuté IT firmy.
Manažérske zlyhanie
Najväčším manažérskym zlyhaním pritom nebol klientelizmus. Bank Pro Soft nemá povesť babrákov. Podieľali sa napríklad na informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Väčšiu úlohu zohrávala slabá pozícia Mikulčíka medzi manažérmi a zamestnancami daňových úradov. Jednak prišiel s riaditeľskou stoličkou aj o časť svojho vplyvu. No zároveň si nedokázal získať podporu ľudí. On za tým videl „odpor pracovníkov daňovej správy, ktorí nemajú záujem o zmenu“.
Jeho kritici vidia problém skôr v ňom. Vraj málo komunikoval a zle manažoval. „Zamestnancom, ale aj mnohým riadiacim pracovníkom, chýbali základné informácie o zmene v „ich“ úrade a potom je zložité ju presadzovať,“ dopĺňa Mária Machová, ktorej dal Mikloš za úlohu problémy na úradoch vyriešiť. Pravda je zrejme niekde uprostred. Tak, či onak, úlohou šéfa je získať si podporu podriadených, čo sa Mikulčíkovi nepodarilo.
Reformátor Mikulčík
Vzhľadom na škandalózne fakty sa tu úplne strácajú Mikulčíkove prínosy. Veľká časť IT sektora si myslí, že jeho predstava bola dobrá. Išlo najmä o urýchlený presun daňovej agendy do elektronickej podoby. O daniach už nemali rozhodovať ľudia, ale prehľadný systém. Priniesť to malo lepšiu kontrolu daní, odbúranie únikov a korupcie na úradoch. „Daňová správa by získala moderný, efektívny nástroj podpory správy daní,“ potvrdzuje Machová. Problémom bol však nedostatok času. Je sporné, či by sa chyby podarilo odstrániť časom. Ľudia okolo Mikulčíka si mysleli, že áno. A Machová pravý opak. Aj v tomto prípade je zrejme pravda uprostred.
Test medzi pracovníkmi úradov ukázal, že systém fungoval zhruba na 70 percent. Podľa top manažéra jednej z veľkých IT firiem to je málo. No zvládnuť sa to dalo. Mikulčík napokon mohol systém opraviť, no potreboval by na to viac času aj peňazí, myslí si expert.
Hrozba Novitechu
Napokon sa nová vláda Roberta Fica rozhodla, že produkt Bank Pro Softu hodí do koša a vráti sa k pôvodnému plánu. Ten počítal s technológiou spoločnosti SAP.
Odstavenie Mikulčíkovho systému však nevyriešilo jednu časovanú bombu. Jedným z dôvodov chybovosti bol predtým vzdor spoločnosti Novitech, ktorá dodávala starý systém. Štát sa s ňou nevedel dohodnúť na sprístupnení historických dát, čo bol jeden z dôvodov chybovosti. Podľa informácií HN chcela firma od Mikulčíka 4 milióny eur len za sprístupnenie dát. Ďalšie veľké peniaze by museli daniari vynaložiť na samotný proces. To isté sa môže teraz zopakovať. Aj Finančná správa považuje Novitech za jedno z veľkých rizík.