StoryEditor

Žiga musí vyhlásiť rekordný počet chránených území

04.10.2013, 00:00
Rok 2014 bude rokom vyhlasovania nových chránených území – pribudne ich šesťdesiatdva.

Za jeden rok tak budeme musieť stihnúť to, čo sme nedokázali za deväť. Slovensko totiž opäť zaspalo a ak nechce dostať od Európskej komisie mastnú pokutu, musí najneskôr do konca budúceho roka naplniť svoje záväzky v oblasti ochrany prírody. K nim sa zaviazalo pred vstupom do Európskej únie. Už teraz je však jasné, že s tým bude mať ministerstvo životného prostredia pod vedením Petra Žigu (Smer-SD) veľký problém.

Problémom sú pozemky

Mnohé pozemky, ktoré sa majú chrániť, totiž nepatria štátu, ale súkromníkom. Štát sa preto s nimi musí najskôr dohodnúť na náhrade za obmedzenie ich užívania. Už teraz sa však ozývajú skeptické hlasy, že kosa narazí na kameň. „Dosiahnuť súhlas vlastníkov nebude možné. Navrhli sa územia, kde vlastníci nebudú za žiadnych okolností súhlasiť. Podobne ako vlastníci niektorých pozemkov pod diaľnicami,“ myslí si riaditeľ Inštitútu ochrany prírody Marián Jasík.

Jasíkove slová potvrdzujú aj neštátni vlastníci lesov, ktorí pochybujú o tom, že štát im dokáže ponúknuť primeranú kompenzáciu. Chýbajú totiž peniaze. Podľa exministra životného prostredia Józsefa Nagya (Most-Híd) by na to štát potreboval dvadsať miliónov eur. Dnes dáva na tento účel v priemere milión a náhrady sú tak skôr symbolické. Na najbližšie roky pritom štát na to viac peňazí vynaložiť ani neplánuje. Aj preto sa spolieha na to, že vlastníci budú súhlasiť s nefinančnými kompenzáciami. Napríklad so zámenami pozemkov. „Pokiaľ poznám nálady vlastníkov, tak tí budú akceptovať iba zámeny za štátne pozemky, ktoré nebudú príliš vzdialené od tých pôvodných. A takých štát nemá veľa,“ predpovedá predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Juraj Vanko. Štátny tajomník envirorezortu Ján Ilavský priznáva, že štát ešte nemá vypracovaný zoznam pozemkov, ktoré by mohol súkromníkom ponúknuť. Kedy bude hotový, nevie. Parlament ešte navyše nestihol schváliť novelu zákona o ochrane prírody, ktorá definuje spôsoby, akými môžu byť vlastníci pozemkov odškodnení.

Ide to aj bez súhlasu

Štát môže v najhoršom prípade vyhlásiť chránené územia aj proti vôli vlastníkov. Tak tomu bolo napríklad v prípade chráneného vtáčieho územia v Slovenskom raji v roku 2011. Jozef Novysedlák z urbárskeho spoločenstva Hrabušice hovorí, že vtedy im štát bez dohody preklasifikoval 900 hektárov pozemkov. Podobnú skúsenosť má aj Anton Budzina z urbariátu Jakubany. Koncom minulého roka totiž štát vyhlásil za chránenú vtáčiu rezerváciu oblasť Levočských vrchov. Ani tam však na to podľa Budzinu štát nezískal súhlas vlastníkov. Podľa partnera advokátskej kancelárie Maple & Fish Vladimíra Karasa štát má právo takýmto spôsobom v prípadne nedohody postupovať. Vlastníci však musia dostať primeranú náhradu a musia mať možnosť obrátiť sa na súd, ak sa im poskytnutá náhrada nebude zdať dostatočná.

Len formálna ochrana
Majitelia pozemkov v Levočských vrchoch nateraz negatívne dôsledky zvýšenej ochrany vtákov nepocítili. Ich pozemky sa síce preklasifikovali na chránené vtáčie územia, môžu však na nich aj naďalej hospodáriť bez obmedzenia. Obmedzenia totiž určuje obvodný úrad životného prostredia a ten doteraz nestanovil žiadne.

Formálna ochrana prírody tak vyhovuje lesníkom. Tí by privítali ak by sa takto postupovalo aj v prípade území, ktoré majú byť za chránené vyhlásené v budúcom roku. „Je dôležité, aby sa nevyhlasovali územia s najvyšším stupňoch ochrany prírody. Treba zachovať súčasný stav,“ hovorí Vanko. Podľa Vanka sa v minulosti Slovensko zaviazalo chrániť príliš veľkú časť svojej rozlohy. S týmto názorom čiastočne súhlasia aj ochranári. Tvrdia, že kvantita vyhráva nad kvalitou. „Navyhlasovali sa stovky chránených území, ale štát nemá na to, aby sa o ne postaral. Štátna ochrana prírody, ktorá má túto starostlivosť zo zákona zabezpečovať ani nevie koľko prostriedkov by na to potrebovala. Nemá ani stanovené priority, starostlivosť o tieto územia je chaotická, nesystémová a de facto náhodná. Mnohé cenné územia takto už nenávratne zanikli alebo zanikajú,“ uzatvára Jasík.

Štátna ochrana prírody v súčasnosti prehodnocuje tri veľkoplošné chránené územia - Veľkú Fatru, Muránsku planinu a Cérovu vrchovinu. „Zároveň zabezpečuje proces prehodnocovania vybraných maloplošných chránených území, ktorých súčasťou sú aj časti, kde predmet ochrany zanikol alebo sú tieto časti zničené či degradované. Ide o 49 chránených území,“ spresnil hovorca envirorezortu Maroš Stano. Jedným z výsledkov tohto prehodnocovania by mohlo byť aj zmenšenie rozlohy chránených území.

Nové chránené územia by HNky

01 - Modified: 2005-07-06 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Odyseov ostrov lotosov
01 - Modified: 2022-09-19 13:30:00 - Feat.: - Title: Agrorezort navrhuje nové pravidlá pri predaji pôdy, má obmedziť skupovanie pozemkov maďarskou vládou 02 - Modified: 2022-09-02 11:00:00 - Feat.: - Title: Náhradné pozemky môžete mať aj od štátu. Ako ich získate? 03 - Modified: 2022-09-05 10:59:46 - Feat.: - Title: Novinka vo vydržaní pozemkov. Notári vám ho už nepridelia. Kto o tom rozhodne? 04 - Modified: 2022-09-02 13:15:58 - Feat.: - Title: Kúpa a prenájom pozemku? Toto potrebujete vedieť 05 - Modified: 2022-09-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Sceľovanie pozemkov má svoje pravidlá. Aký je presný postup a vhodné riešenie
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
01. október 2022 04:28