Krymský parlament včera schválil odtrhnutie polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Rusku. Čo na to hovoria tatárski obyvatelia Krymu?
Zhruba 99 percent všetkých Krymských Tatárov stojí za Ukrajinou. Chceme, aby Krym zostal jej súčasťou. Odmietame, aby sa pripojil k Rusku.
Rozhodnutie krymského parlamentu považujeme za nezákonné, pretože odporuje všetkým zákonom Ukrajiny. Aj preto sme vyzvali všetkých obyvateľov Krymu, aby 16. marca bojkotovali referendum o odtrhnutí od Ukrajiny.
Podarí sa ešte Ukrajine zachrániť Krym?
To je v tejto chvíli nejasné. Privítali by sme, keby na Krym prišli mierové jednotky NATO alebo OSN. Keď tu majú svojich vojakov Rusi, prečo by sem nemohli poslať jednotky aj medzinárodné organizácie? Ale je pravda, že ľudia nechcú žiadne radikálne riešenia. Samotná prítomnosť zahraničných vojakov vzniknutú situáciu nevyrieši. Problém je v tom, že od začiatku invázie mnoho kľúčových postov obsadili separatisti.
Takmer dve tretiny obyvateľov Krymu sú Rusi, ktorí požadujú odtrhnutie. Ak pripojenie k Rusku potvrdia v referende, budete uvažovať o odchode z Krymu?
Samozrejme, niektorí ľudia by nielen Tatárov, ale aj Ukrajincov videli najradšej mimo Krymu. Ale to my nechceme. Nemáme strach pred tým, že by došlo k novému vyhroteniu napätia. Krym je naša domovina, sme tu šťastní a zostávame tu. Aj keď je nám jasné, že môže dôjsť k ďalším provokáciám. A neplatí to iba o Tatároch. Nikto z mojich ukrajinských priateľov neuvažuje o odchode, napríklad na západ Ukrajiny. Práve naopak, v piatok sa v Simferopole koná veľká demonštrácia Ukrajincov, na ktorej budú požadovať zotrvanie Krymu v rámci Ukrajiny.
Bude ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi stačiť iba Krym, alebo si robí chuť aj na ďalšie regióny Ukrajiny?
Vôbec si nemyslím, že by mu stačil len Krym. Rozhodne to nie je jeho konečný bod. Predpokladám, že pôjde aj na východ Ukrajiny. V každom prípade, nenarazí tam na prekážku v podobe Tatárov ako na Kryme.
Členovia proruských organizácií na Kryme sa ešte pred začiatkom samotnej invázie dostali do konfliktu s tisíckami Tatárov. Dochádza k násiliu aj dnes?
K žiadnemu násiliu medzi obyvateľmi nedochádza. V prvom rade vďaka samotným ľuďom a napriek snahám Vladimira Putina. Ten dúfal, že Tatári či Ukrajinci na území Krymu prelejú krv a poskytnú mu tak zámienku na vojenský zásah. To sa však nestalo.
Stretávate sa s nepriateľstvom zo strany etnických Rusov?
Povedal by som to skôr tak, že sú tu silno proruské nálady. Rusko považuje Krym dlhé stáročia za svoje územie. Po tom, ako Ukrajina získala začiatkom 90. rokov nezávislosť, sa snahy o odtrhnutie Krymu a jeho pripojenie k Rusku ešte viac posilnili. Postarali sa o to predovšetkým proruské organizácie.
Čo hovoríte na reakciu Európy, ktorej lídri odsúdili kroky Ruska aj na summite v Bruseli?
My sme vďační za jej diplomatické úsilie. Rozumieme, že je to veľmi ťažká situácia a Západ robí, čo sa dá. Putinova rétorika a ruskí vojaci na Kryme to rozhodne neuľahčujú.
Kto je Haider Muždaba
Novinár a aktivista je jedným z lídrov tatárskej komunity v meste Bachčisaraj, ktoré je historickým centrom Tatárov na Kryme. V súčasnosti pôsobí ako šéf Centra pre východoeurópske aktivity tzv. Bachčisarajskej stratégie.