Ministerstvo financií súhlasí s návrhom Bruselu pri záchrane bánk. Únia tak chce, aby sa krachujúce banky zachraňovali zo spoločného fondu a existoval jednotný postup riešenia krízových situácií vo finančnom sektore. Vyplýva to z predbežného stanoviska rezortu k návrhu európskeho nariadenia, ktoré ministerstvo včera predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
„Súhlasíme s tým, že je potrebné zabezpečiť finančnú stabilitu a rast v eurozóne i na celom vnútornom trhu Európskej únie. Z tohto pohľadu je teda nevyhnutný rýchly pokrok smerom k bankovej únii, ktorým sa prekoná súčasná neistota na finančných trhoch, zlepšia sa podmienky financovania pre zraniteľné krajiny a banky,“ tvrdí rezort financií vo svojom stanovisku.
Straty budú hradiť akcionári
Predstavitelia jednotlivých členských štátov Európskej únie sa v máji tohto roka predbežne dohodli, že európske banky by v budúcnosti mali byť zachraňované z jedného spoločného fondu, do ktorého budú európske banky v budúcnosti prispievať priebežne. V prvom rade sa však na všetkých stratách, nákladoch a výdavkoch spojených so záchranou danej banky budú podieľať samotní akcionári a veritelia. Podľa návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by mali byť členské štáty od uverejnenia tejto smernice v úradnom vestníku do 10 rokov povinné vytvoriť národné rezolučné fondy v určitom percente k chráneným vkladom. Tieto národné fondy by sa mali následne postupne spájať do spoločného európskeho fondu. Slovensko takýto fond už má. Vznikol pri zavedení bankového odvodu v roku 2012. Tento takzvaný rezolučný fond má slúžiť práve na pokrytie prípadných problémov slovenských bánk.
Poplatky bánk sa môžu zvýšiť
Slovensko taktiež podporuje návrh, aby existoval jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií bánk. Mali by tak vzniknúť jednotné pravidlá, ako sa budú európske banky v budúcnosti zachraňovať. Jednotlivé štáty, ako aj radu pre riešenie týchto situácií bude informovať o problémoch finančného domu vždy Európska centrálna banka ako najvyšší orgán dohľadu. Za riziko však považuje ministerstvo aj to, že náklady spojené s príspevkami bánk do spoločného fondu by neskôr mohli finančné domy preniesť na svojich klientov v podobe zníženia úrokov na vkladoch, zvýšenia úrokov pri úveroch, prípadne aj zmenou sadzobníkov poplatkov. „Hospodárska súťaž by však mohla znížiť schopnosť bánk v plnej miere ďalej preniesť náklady na svojich klientov,“ predpokladá rezort financií.