Výmena starých okien za plastové, renovácia kuchynskej linky, ale aj nová strecha na rodinnom dome. Podobné plány vŕtajú v hlavách asi väčšiny z nás. Rekonštrukcia zvyšuje pritom nielen štandard nášho bývania, ale i samotnú hodnotu nehnuteľnosti. V tomto roku plánuje rekonštruovať každá šiesta slovenská domácnosť. Vyplynulo to z januárového Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu SR.
Chuť a odhodlanosť rekonštruovať nestačí. Vynovovanie našich príbytkov je totiž finančne náročné a často ho zvažujeme aj niekoľko mesiacov či rokov. Z prieskumu, ktorý ešte pred rokom pre Poštovú banku uskutočnila agentúra GfK, vyplynulo, že polovicu rekonštruujúcich Slovákov vychádza modernizácia bývania do 3 500 eur. Ďalších vyše 40 percent opýtaných na ňu minula alebo mala v úmysle minúť 3 500 až 20 000 eur. Ide tak zväčša o sumy predstavujúce minimálne niekoľko mesačných platov. Pri financovaní krajšieho bývania sme síce ochotní siahnuť na svoje úspory, no aj napriek tomu sa vyše polovice rekonštruujúcich nakoniec bez úveru z banky nezaobíde.
Bývanie je zároveň najčastejším dôvodom, pre ktorý siahame po úvere z banky. Hypotékou alebo iným väčším úverom na bývanie si zväčša financujeme samotnú kúpu alebo rozsiahlejšiu rekonštrukciu nehnuteľnosti. Po spotrebných úveroch zase siahame v prípade drobnejších úprav našich príbytkov alebo kúpy zariadenia do domácnosti. Podľa údajov NBS poskytli banky vlani svojim klientom nové úvery na bývanie v objeme 3,7 miliardy eur, nové spotrebné úvery vo výške 1,3 miliardy eur.
Analytička Poštovej banky