Úrad pre verejné obstarávanie totiž chystá verdikt, ktorým dá stopku vo verejných zákazkách aj pre Doprastav. V praxi sa tak nebudú môcť zúčastňovať nielen na štátnych, ale aj na verejných zákazkách. „A súkromných zákaziek nie je až tak veľa, aby to takú firmu ako Doprastav uživilo v dostatočnom rozsahu,“ povedal bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.
Samotný Doprastav sa vyjadrí až potom, ako Úrad pre verejné obstarávanie vydá svoje oficiálne stanovisko.
Návrh na reštrukturalizáciu Doprastav podal len začiatkom týždňa. Teraz má súd 15 dní na to, či o jeho návrhu rozhodne, alebo nie. Ak by mu návrh odobril, začne sa dohadovanie medzi veriteľmi o tom, koľko firma zo svojich podlžností zaplatí a za aký čas. Za jeho najväčších veriteľov sa považujú banky. Medzi nimi je napríklad Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, ING či ČSOB. Podľa hovorcu Slovenskej sporiteľne Štefana Frimmera banka aktuálne so zástupcami Doprastavu rokuje a hľadajú riešenia.
„Slovenská sporiteľňa preferuje také riešenie situácie, ktoré bude ekonomicky udržateľné, povedie k ozdraveniu spoločnosti a zachovaniu pracovných miest,“ konštatoval Frimmer. Ďalšie otázky z dôvodu bankového tajomstva nekomentoval. Ostatné banky situáciu v stavebnom gigantovi nekomentovali.
Samotná firma je dlhodobo v problémoch. Je na to viacero dôvodov. Tým prvým sú zrušené PPP projekty, kde sa práve táto firma mala podieľať na výstavbe úseku diaľnice medzi Martinom a Prešovom. Ďalším dôvodom je expanzia do Poľska, ktorá sa zmenila katastrofu. Podľa informácií HN vraj poľská strana dlhuje Doprastavu desiatky miliónov eur. Ziskoví nie sú ani na Slovensku. Napríklad diaľnicu D1 neďaleko Prešova stavajú so stratou. Vlani získali aj výstavbu diaľnice D3 na Kysuciach či diaľnicu D1 pri Žiline.