Preplnené cesty, nervózni vodiči a zaručené meškanie. Asi tak vyzerá bežné ráno v Bratislave. Pokiaľ sa vám zdá
terajšia situácia zlá, počkajte pár rokov. Dopravná situácia sa môže ešte skomplikovať. Napríklad, iba automobilka Jaguar Land Rover bude už o dva roky chrliť na cesty 900 kamiónov denne, hovorí Ondrej Matej z Inštitútu pre
dopravu a hospodárstvo. Práve to je aj dôvod, pre ktorý podľa neho Bratislava obchvat potrebuje. S jeho výstavbou sa pritom počíta už na jar tohto roku. Hotový má byť v roku 2020.
Bratislavu obchvat nespasí
Podobne uvažuje aj rezort dopravy. Obchvat odbremení cesty o 35-tisíc áut denne, uviedol štátny tajomník Viktor Stromček. Nemusí to však stačiť. Iba po Prístavnom moste prejde denne aj 100-tisíc áut, upozorňuje spolupracovník
Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Ján Kovalčík. „Obchvat odbremení dopravu v hlavnom meste oveľa menej, ako sa ministerstvo snaží prezentovať,“ povedal. Vodiči si podľa neho vydýchnu až vtedy, keď sa nájdu
riešenia na to, čo hlavné mesto skutočne trápi. To podľa neho nie je tranzitná preprava, ale doprava v centre mesta.
Ministerstvo včera definitívne potvrdilo víťaza na výstavbu obchvatu. Je ním konzorcium pod vedením španielskej firmy Cintra, ktoré podalo najlacnejšiu ponuku – 1,7 miliardy eur. Presne za toľko chce takmer 60-kilometrový
úsek postaviť a aj počas 30 rokov udržiavať a opravovať. Splátka štátu bude 56,72 milióna eur ročne – najmenej zo všetkých finalistov. Dodatočné zvyšovanie ročnej splátky zmluva neumožňuje. Druhú najlacnejšiu ponuku dala firma Vinci. Rozdiel v ročnej splátke medzi nimi bol približne 12 miliónov eur. „Prvý a druhý si dýchali na krk,“ uviedol Stromček.
Nič nie je na istotu
Pôvodne pritom ministerstvo očakávalo, že bude ročne platiť od 135 do 151 miliónov eur. Výsledné ponuky na obchvat prekvapili analytikov aj samotné ministerstvo. Podľa rezortu je to výsledok agresívnej súťaže hráčov, ktorí sa o obchvat pobili. Podľa odborníkov im skôr nahrala do karát situácia na trhu. Konzorciá majú veľmi nízke úrokové sadzby na úvery, čo stlačilo ich cenovú ponuku nadol, povedal nedávno Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Cenu tlačilo nadol aj to, že sa zmenili plány na výstavbu diaľnice a rýchlostnej cesty. Namiesto šiestich pruhov sa na 25-kilometrovom úseku dnes počíta už iba so štyrmi pruhmi.
Španieli ešte nemajú obchvat istý. Neúspešní záujemcovia sa totiž stále môžu odvolať. Ministerstvo však takýto scenár neočakáva. „Do dnešného dňa nebola ani jedna námietka. V prípade, ak by to teraz niekto urobil, brali by sme to ako vybavovanie si účtov,“ odkázal Stromček neúspešným uchádzačom. Dodal však, že pokiaľ by sa niekto sťažoval, rezort sa tomu bude musieť podriadiť. A teda aj termíny. „V súčasnosti môžem potvrdiť, že sme od ministerstva
dostalilisttýkajúci sa výsledkov súťaže, avšak v tomto okamihu sa ešte nechceme bližšie vyjadrovať ani k jeho obsahu, ani k našim prípadným ďalším krokom,“ odkázal hovorca nemeckej spoločnosti Hochtief Michal Talián, ktorá sa tiež o obchvat zaujímala. Výsledky súťaže ešte musí rezortu dopravy odklepnúť minister financií Peter Kažimír a následne aj celá vláda.
Napriek tomu, že vláda by najradšej podpísala zmluvu so Španielmi ešte pred voľbami, do procesu môže ešte zasiahnuť Najvyšší kontrolný úrad. Ten obchvat od novembra prešetruje pre podozrenia z možného predraženia, na čo ešte v októbri upozornil inštitút INEKO spolu s Nadáciou Zastavme korupciu. Predseda úradu Karol Mitrík však najprv čaká na to, čo povie Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií, ktorý obchvat analyzuje. „Na základe rozsahu
kontroly by mohol byť výsledok známy koncom apríla, respektíve v máji,“ odkázala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech
Dobáková.
Cintra je u nás nováčikom
Nultý obchvat má stavať konzorcium Obchvat Nula, ktoré vedie španielska spoločnosť Cintra. Napriek tomu, že na našich cestách ide skôr o nováčika, v zahraničí stavia vo veľkom. Na konte má napríklad južný obchvat Madridu,
ale aj viacero ciest v Grécku, Poľsku, Kanade či v Čile. Celkovo pôsobí v deviatich krajinách sveta a figuruje v 28 rôznych konzorciách. Spolu majú na konte viac ako 20-tisíc kilometrov diaľnic. Španieli však nie sú u nás skúsenými hráčmi. Výstavba bratislavského obchvatu bude ich prvou veľkou zákazkou v strednej Európe. „Toto nie je prvý raz, čo prichádzame na nový trh, na ktorom nemáme dostatočné zastúpenie. Tomuto projektu však môžeme pridať na hodnote,“ vyhlásil ešte v júni pre HN predstaviteľ španielskej spoločnosti Carlos Ugarte Cruz. Viac skúseností na
našom trhu má druhý hráč – rakúsky stavebný gigant Porr. Ten sa spolupodieľal napríklad aj na výstavbe obchodného centra Eurovea v centre Bratislavy.