Spišská diecéza peniaze vraj nepotrebuje, nevie, čo by s nimi robila, v kraji chudobných niet, a pre tých pár, čo občas zaklopú na brány cirkevných palácov, má svojho bohatstva nadostač. Naozaj tu niet, s kým by sa mohla podeliť.
Možno nejaký ten Róm, čo sa narodil v chatrči s deravou strechou, medzi odpadkami, v osade za dedinou. Pre ktorého niet starostlivosti, ani dostatku jedla, ani materskej školy, ani základnej školy s jednozmennou prevádzkou, telocvičňou, jedálňou, teplou stravou. Pre ktorého niet možnosti naučiť sa cudziemu slovenskému jazyku cez svoj vlastný, rodný jazyk, a postúpiť do normálnej strednej školy a do zamestnania. Pre ktorého vládnuca majorita prichystala bezvýchodiskovosť, zmar a deravú sociálnu sieť.
Ale, ako mi povedalo niekoľko poslušných ovečiek, Rómovia predsa nie sú ľudia, predsa by sme sa o nich my, cirkev, nemali starať, navyše, keď sa o tých príživníkov s početnými rodinami stará náš zlý slovenský štát, tí darební politici. Veď my sami nemáme dosť, tak sa predsa nebudeme deliť. Alebo, aj to som počul – pomôžeme Afrike, Indii, veď tam katolícke charity vítajú, aj sú naučení na naše európske peniaze, aj nás potľapkávajú, kým tu, na Slovensku, pár kilometrov za dedinou, si našu pomoc nikto neváži, nikto nás nevíta, ba nevďačníci to sú, a len si predstavte, ako žijú!
Neviem, ako Matka Tereza kádrovala svojich darcov, aby mohla čo najviac pomáhať chudobným. Ako zisťovala, či medzi nimi náhodou nie je aj nejaký arcibiskup. Lebo účel nesvätí prostriedky, a tak nech radšej pár ľudí zomrie v biede, než by vzala peniaze od arcibiskupa. Verím, že takto nerozmýšľala, skôr je asi pravdou, že v našej cirkvi by sme sa o Matke Tereze nedozvedeli;nie, že by tu jej podobnej nebolo, ale vrchnosť by ju dala rýchlo do laty, aby im, nebodaj, neprerástla cez hlavu. Alebo, jednoducho, možno naša cirkev je tak zvyknutá na štátne financovanie, daňové úľavy a podivuhodné bankové transakcie, že naozaj už žiadne peniaze, navyše od arcibiskupa, nepotrebuje.
O tých najchudobnejších v našej spoločnosti sa starajú mimovládne organizácie, zapálení jednotlivci, sekty, niektoré cirkvi a štát. Katolícka cirkev by mohla urobiť pre dobro Slovenska veľmi veľa. Jej hodnostári by však museli prestať ponižovať ľudí – aj arcibiskupa.
Anton Marcinčin, ekonóm