V reštrukturalizácii, ale s dobrými vyhliadkami. Tradičná Humenská mliekareň síce požiadala súd o ochranu pred veriteľmi, v talóne má však troch potenciálnych investorov. „Momentálne rokujeme s vážnymi záujemcami a dohoda je otázkou krátkeho času,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Humenskej mliekarne Jozef Hurný. Ako dodáva, v prípade úspešných rokovaní príde na Slovensko zaujímavý investor, ktorý zvýši počet zamestnancov v podniku i regióne. Faktom však zostáva, že kým v roku 2004 zamestnávala mliekareň podľa agentúry Sims 240 ľudí, dnes je to približne pätina.
Drahá surovina
K hľadaniu investora pristúpili Humenčania po tom, čo podnik „nalial“ peniaze do modernizácie, no na väčšie rozbehnutie výroby mu neostal kapitál. Spoločnosť nateraz čelí reštrukturalizácii. „Tam nás dohnala situácia na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Ceny vstupnej suroviny, surového kravského mlieka, neustále stúpajú, avšak ceny, za ktoré predávame hlavne do obchodných reťazcov, sa nám nepodarilo adekvátne k výrobným nákladom zvýšiť,“ pokračuje Hurný. Ceny mlieka totiž u nás medziročne stúpli takmer o 18 percent. Podnik v rámci úspor pristúpil aj k znižovaniu stavov zamestnancov. „K tomu sme však pristúpili nenásilne, formou odchodu do dôchodku a dohodou,“ uvádza riaditeľ mliekarne.
Kritické časy mlieka
O ťažkej situácii v sektore pritom hovoria viacerí. „Súčasná situácia je kritická, keďže realizačné ceny surového kravského mlieka vôbec nepokrývajú jeho výrobné náklady. Aby sme sa vyrovnali s existujúcou krízou, hľadáme možnosti zníženia režijných a mzdových nákladov,“ hovorí predsedníčka Predstavenstva Agro-Bio Hubice Zita Dalmadyová. Ako dodáva, o prepúšťaní neuvažujú, pretože v súčasnosti pracujú s minimálnym počtom zamestnancov. Aj preto sa spracovatelia cítia ako medzi mlynskými kameňmi. „Prvovýrobcovia požadujú vyššie výkupné ceny, obchodní partneri zase nižšie. V reťazci výrobca – spracovateľ – predajca je práve posledný menovaný tým s najväčšou výhodou. Správanie obchodníkov je však prirodzené a vyplýva z ich náplne práce,“ myslí si konateľ spoločnosti Bryndziareň a syráreň Sven Harman. Podľa niektorých by celej situácii pomohlo zvýšenie podielu slovenských výrobkov v predajniach. „Ako najväčší problém vidím najmä nízku pridanú hodnotu nami vyrobených mliečnych produktov. V reťazcoch sa navyše objavuje veľmi málo slovenských produktov. Pri mliečnych produktoch sú to približne dve pätiny z celkovej ponuky. Keby reťazce začali predávať viac domácich výrobkov, stúpla by aj vyťaženosť našich fabrík, ktorá sa dnes pohybuje na úrovni 60 percent,“ dodáva Jozef Hurný.