Vyzerajú rovnako, volajú sa rovnako, ale majú iný obsah. Aj taká je realita produktov svetových značiek. Stačí zájsť za rakúske hranice a kúpite si Coca-Colu sladenú cukrom, kým tá slovenská obsahuje fruktózo-glukózový sirup. „Veľa výrobcov má rozličné receptúry pre západné krajiny a pre nové členské krajiny Európskej únie,“ vysvetľuje podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dušan Janíček. Podobné výsledky priniesol aj HN test potravín, ktoré sme nakúpili v Rakúsku a na Slovensku.
Špeciálne menej
Viete, čo znamená označenie „Edizione Speciale“? V prípade salámovej pizze Ristorante, ktorú predáva spoločnosť Dr. Oetker na Slovensku, to znamená o polovicu menej salámy ako na tej rakúskej, ktorá označenie „špeciálnosti“ nemá. Okrem toho pizza spoza hraníc obsahuje 30 percent paradajkového pretlaku, ktorý na slovenskej absentuje. Spoločnosť argumentuje tým, že ide o odlišné výrobky s iným názvom. Ten, ktorý sa predáva u nás, prechádzal pred uvedením spotrebiteľským prieskumom, na základe ktorého prispôsobili receptúru chutiam zákazníkov. „Pizza predávaná v Rakúsku sa do roku 2006 predávala i na slovenskom trhu, ale predajné výsledky boli neuspokojivé,“ vysvetľuje marketingový manažér Dr. Oetker Zdeněk Kvinta. Ten pokračuje, že slovenský zákazník rakúsku cenu neakceptoval. Po zmene receptúry a znížení ceny o približne 30 percent došlo k nárastu predaja.
Inak konzumujeme
Chuťami zákazníka a účelom použitia zdôvodňuje umiestnenie rôznych výrobkov pod rovnakou obchodnou značkou aj spoločnosť Unilever. Tá na Slovensku predáva Ramu Classic, v ktorej je o 20 percent menej tuku ako v rakúskej Rame Original. „Na Slovensku sa Rama Classic používa predovšetkým na studenú kuchyňu, zatiaľ čo v iných štátoch, napríklad v Rakúsku, je Rama Original univerzálny multifunkčný výrobok s rozšíreným použitím na varenie, pečenie a restovanie,“ uvádza manažérka komunikácie Unilever Veronika Kúšiková.
Coca-Cola má na Slovensku iné sladidlo ako tá z Rakúska. Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej spôsob sladenia súvisí aj s cukrovou reformou v jednotlivých krajinách. „Slovensko má závod na výrobu izoglukózy (zmes glukózy a fruktózy vyrábaná z kukurice – pozn. red.) a aj tradičné cukrovary a na sladenie nápojov sa prednostne využíva izoglukóza,“ konštatuje Halgašová.
Je to lacnejšie
Ako potvrdzuje Dušan Janíček, fruktózovo-glukózový sirup je však zároveň lacnejší ako cukor. „Pozorujeme všeobecný trend znižovania nákladov. Je pravda, že na cenu sú citliví aj zákazníci. Je však otázne, či sa nižšie náklady prejavia aj na pultoch predajní,“ hovorí Janíček. Podľa jeho slov zdôvodňovanie iného obsahu inými preferenciami zákazníka niekedy pravdou je, inokedy nemusí byť. Test HN ukázal napríklad aj to, že rovnaké balenie šiestich porcií taveného syra Kiri je na Slovensku o 20 gramov ľahšie.
Producenti chcú na východných trhoch ušetriť
Analytik agentúry prieskumu trhu Terno Ľubomír Drahovský pre HN:
Čo hovoríte na to, že výrobcovia volia pre rôzne krajiny rôzne receptúry?
Výrobcovia argumentujú tým, že sa na jednotlivých trhoch prispôsobujú chuťovým preferenciám spotrebiteľov. Myslím si však, že ide o čistú demagógiu. Zákazníci v strednej a vo východnej Európe nie sú takí nároční ako tí na Západe. Výrobné zložky, ktoré pre nich producenti volia, sa možno podobajú, ale nie sú rovnaké. Poskytujú však nižšie náklady. Tí spotrebitelia, ktorí cestujú do Rakúska či Nemecka, majú možnosť porovnávať a vidia rozdiely. Je to ukážka, ako dokážu svetoví výrobcovia zametať s trhom.
Napríklad Coco-Cola je u nás sladená fruktózovo-glukózovým sirupom a v Rakúsku cukrom.
To je len jeden z príkladov. Rozdiely sú aj v nátierkovom masle, v použitých olejoch a podobne.
Niektoré produkty uvádzajú na etiketách rovnaké zložky, avšak bez percentuálneho zastúpenia. Na druhej strane majú inú energetickú hodnotu.
Áno. Aj to ukazuje, že pomer jednotlivých zložiek je vo výrobkoch iný.
Dá sa povedať, že svetoví výrobcovia na zákazníkov z východných trhov šetria?
Jednoznačne áno. Je za tým aj snaha umožniť obchodom ponúkať za produkty prijateľnú cenu, porovnateľnú s Rakúskom, napriek našej 20-percentnej DPH. Výrobcovia sa pozerajú na mapu pri všetkom. Východiskom pre spotrebiteľov je sledovať etikety, konfrontovať ich a kritizovať. Aj tak sa dá vyvinúť tlak na výrobcov. A na druhej strane by to dalo obchodníkom argumenty pri objednávkach tovarov.