Preinvestovali 200-tisíc eur a chceli vytvoriť 38 pracovných miest. Po zásahu štátu ich plán zrejme padne. To je prípad firiem Group Z Investments a Industries, ktoré chceli neďaleko Bardejova postaviť dve bioplynové stanice na výrobu elektriny.
Dôvod? Štát sa rozhodol, že im od júla zníži pomoc. Kým po starom by im za každú megawatthodinu vyrobenej elektriny dával 147 eur, po novom dostanú len 108 eur. Firmy, ktoré už do staníc investovali peniaze, preto varujú – bude to pre nás likvidačné. „Projekty nebude možné realizovať, pretože sa neoplatia,“ povedal konateľ oboch spomínaných spoločností Jozef Žolnay. A nebudú jediní. Podobné investície za milióny eur stopne na Slovensku ďalších približne 30 firiem.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý novinku navrhol ,však tvrdí, že neurobil nič zlé. Výkupné ceny podľa jeho šéfa Jozefa Holjenčíka znížili, keďže klesla cena technológií potrebných za výstavbu bioplynových staníc.
Úrad je pritom presvedčený, že jeho opatrenie nie je retroaktívne, a teda spätne neohrozuje už rozbehnutý biznis. „Retroaktívny by bol vtedy, ak by išlo o zníženie cien pre už prevádzkované bioplynové stanice,“ odkázal predseda ÚRSO Jozef Holjenčík (nominant Smer-SD).
T
o sa však nepozdáva Asociácii bioplynových staníc Slovenska, ktorá vo svojej pripomienke k vyhláške úradu o nových výkupných cenách tvrdí, že podľa zákona by mal úrad zohľadniť aj náklady spojené s investíciou ešte pred spustením elektrárne.
Aj preto spomínané spoločnosti zvážia podľa Žolnaya právne kroky voči štátu, keďže do projektov už investovali a teraz im regulátor ich biznis prekazil.
Bioplynu hrozí stopka
Budúcnosť bioplynových staníc na Slovensku teda nevyzerá ružovo. A na lepšie časy nesvitá ani ďalším elektrárňam z obnoviteľných zdrojov energie. Regulačný úrad totiž tvrdí, že ich podpora je príliš drahá. „V konečnom dôsledku sa negatívne prejavuje na zvyšovaní konečných cien elektriny. Úrad preto bude i naďalej v rámci svojich kompetencií vyvíjať snahu o minimalizáciu týchto vplyvov na konečné ceny elektriny,“ povedal Holjenčík.
Faktom je, že za každú megawatthodinu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov platia v konečnom dôsledku spotrebitelia v konečných cenách. Podpora, ktorá sa pohybuje v stovkách miliónov eur, je totiž hradená cez takzvanú tarifu za prevádzkovanie systému.
Práve narastajúca výška tarify spôsobila nárast ceny pre domácnosti v roku 2011, keď elektrina zdražela o päť percent.
Ešte viac na to však doplácajú priemyselné podniky. Platí totiž pravidlo, že čím viac zákazník spotrebuje, tým viac zaplatí aj za „zelenú
energiu“.
Dvojaký meter?
Nová vyhláška tak na jednej strane zbrzdí okrem bioplynu aj ďalšie obnoviteľné zdroje, ale, naopak, podporí štedro napríklad košické železiarne U.S. Steel. Zatiaľ čo do konca júna sa cez výkupné ceny nepodporovala elektrina vyrobená z hutníckych plynov, po novom sa tieto dotácie budú započítavať do koncových cien elektriny.
Na tento krok sa zaviazala vláda ešte v marci. Bola to jedna z podmienok, aby v Košiciach ostal americký investor a udržal tak viac než 10-tisíc pracovných miest. Na záchranu tamojších oceliarní sa poskladajú všetci spotrebitelia elektriny vo výške 15 miliónov eur ročne.
Zatiaľ čo hutníci podporu dostali, ostatné odvetvia sú na ÚRSO poriadne nahnevané. „Nespokojní sú všetci v sektore s výrobou obnoviteľných zdrojov. Nie je úplne jasné, či je toto správanie úradu adekvátne alebo nie,“ poznamenal analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan.
Rozhodnutie je však v konečnom dôsledku práve na regulačnom úrade, ktorý kontroluje nominant vládnej strany Smer-SD. Práve premiér a predseda strany Robert Fico pritom v rámci svojej kampane apeloval na voličov práve cez stabilné ceny energií.