Živnostník podpíše zmluvu napríklad so stavebnou firmou. Nespráva sa však ako podnikateľ, ale ako klasický zamestnanec. Do spoločnosti chodí denne a dodržiava pracovný čas. Jediný rozdiel medzi ním a ostatnými zamestnancami je len v tom, že namiesto pracovnej zmluvy podniká. Reč je o takzvaných nútených či fiktívnych živnostníkoch. A práve počet takto zarábajúcich ľudí po roku o pol poklesol o viac ako dve percentá.
Prechody zo živností pokračujú
V druhom štvrťroku takto „podnikalo“97,5 tisíca ľudí. Čo je o približne 2,2 tisíca menej ako vlani alebo ako prvý štvrťrok tohto roka. „Prešli do pracovného pomeru. Rastúce odvody totiž zmenšujú výhodnosť podnikania na živnosť,“ objasnil výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Čítajte aj:
Živnostníkov vyhnali vyššie odvody
V poslednom období totiž klesá koeficient, ktorým si živnostníci môžu vydeliť výšku zisku na výpočet odvodov. Čím je teda nižší koeficient, tým vyššie sú odvody. Zaplatiť tak môžu mesačne viac o desiatky až stovky eur. Odvody sa pritom môžu zvýšiť aj tým živnostníkom, ktorým sa nezmenil príjem. Podľa Kičinu sa tak mnohým podnikať už neoplatí a radšej prešli do trvalého pomeru. A to pre fiktívnych živnostníkov často nebol až taký veľký problém. Okrem toho ako klasickí zamestnanci majú viacero výhod ako napríklad zamestnaneckú ochranu, možnosť ísť na dovolenku či gastrolístky.
Potvrdzujú to aj samotné čísla o zamestnanosti, ktorá oproti vlaňajšku vzrástla o 1,1 percenta. Dôvodom je najmä oživovanie ekonomiky na Slovensku a v eurozóne, ktorá v druhom štvrťroku nebola ešte poznačená konfliktom na Ukrajine. Firmy tak mali viac zákaziek i príjmov a rozhodli sa prijímať.
Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých podnikov sa však oživenie zatiaľ ešte nestihlo prejaviť u tých najmenších, teda u živnostníkov. V praxi totiž platí, že väčšie firmy dajú zákazky menším podnikom a až tie následne zamestnávajú malých podnikateľov. Ako ďalej dodáva Sirotka, nedávny prieskum ich asociácie na tisícke podnikateľov potvrdil, že jedným z najpálčivejších problémov sú pre nich práve vysoké odvody. Typické je zamestnávanie živnostníkov v menších stavebných firmách či v službách, v menších počtoch sa však nájdu takmer vo všetkých odvetviach.
Zaberajú kontroly?
Okrem prechodu do zamestnania hovoria odborníci aj o zmene formy podnikania. Časť živnostníkov si podľa nich mohla založiť spoločnosti s ručením obmedzeným. Táto forma sa však po zavedení minimálne dane, takzvanej licencie, neoplatí každému.
Štát s fiktívnymi živnostníkmi zápasí už roky, kvôli nim totiž prichádza o značnú časť príjmov. Vlani ministerstvo práce preto napríklad sprísnilo definíciu závislej práce. Okrem toho podľa hovorcu rezortu Michala Stušku sprísnilo kontroly úradov a inšpektorátu práce. Na samotných číslach však lepšie výsledky kontrol nevidno. Napríklad inšpektori práce vlani vypátrali 8700 porušení. Z toho len 92 prípadov sa týkalo definície závislej práce, a teda aj fiktívnych živnostníkov. Podľa hovorkyne Národného inšpektorátu práce Slavěny Vorobelovej je takéto porušenie totiž veľmi ťažké dokázať.