Majú jednu z najnižších nezamestnaností mladých. Tamojšie firmy si pomerne rýchlo nájdu schopného absolventa, a to rovno aj so skúsenosťami. A tento ich recept na krízu majú najnovšie preniesť aj na Slovensko. Rakúšania idú radiť našej vláde, ako dostať mladých z úradov práce do firiem. A to konkrétne Rakúska hospodárska komora.
Firemné know-how
Ich postup, ktorý sa osvedčil v Rakúsku, je pomerne jednoduchý – študenti sa tak neučia len v škole, ale praktické vedomosti nadobúdajú aj v konkrétnej firme, s ktorou má škola podpísanú zmluvu. Už počas štúdia tak získavajú pracovné návyky a technickú zručnosť a po doštudovaní často ostávajú pracovať v danej spoločnosti. Podniky tak majú schopných ľudí a vláda na úradoch práce len osem percent mladých. Na porovnanie, na Slovensku je to približne 33 percent.
Práve preto by mali v najbližších mesiacoch radiť aj nášmu ministerstvu, ktoré plánuje tento systém ukotviť aj v zákone. Ten predložíme do konca roka – odkázal hovorca rezortu Michal Kaliňák.
Prvý, pilotný projekt Rakúšanov, by sa mal pritom spustiť na Slovensku už v najbližších týždňoch. Zapojiť by sa doňho mali školy a podniky z okolia Nitry. Približne 60 percent výučby by malo prebiehať v podnikoch. Ide o projekt, na ktorý dohliada Rakúske veľvyslanectvo. „Na Slovensku je veľa rakúskych firiem a žiadajú dobrý personál,“ vysvetľuje záujem obchodný radca veľvyslanectva Patrick Sagmeister. Ako ďalej dodáva, Slovensko by podľa neho nemalo prebrať celý rakúsky model, ale len zvýšiť podiel praxe počas vzdelávania.
Na východe už systém funguje
Systém duálneho vzdelávania pritom u nás fungoval ešte pred nežnou revolúciou. Stredná odborná škola automobilová z Bratislavy je jedna z mála, ktorá aj po roku 1989 naďalej spolupracuje s firmami. Žiaci v podnikoch, v závislosti od zamerania, trávia dva až päť dní v týždni. „Približne 90 percent z nich tam po škole ostane aj pracovať,“ hovorí riaditeľ školy Ľubomír Búčik.
O dobrých skúsenostiach hovorí aj košická pobočka IT firmy T-Systems. Tá každoročne potrebuje 300 nových zamestnancov. A to je zároveň aj dôvod, prečo už pol roka vzdeláva študentov. Sama a dobrovoľne. „V škole ich nenaučia presne to, čo potrebujeme. Okrem toho tak aj ušetríme,“ vysvetľuje hovorkyňa IT firmy T-Systems Barbora Ruščin.
Podľa odborníkov ide o lepší nástoj, ako odpúšťanie odvodov či dotovanie nových, mladých zamestnancov. Tí totiž môžu po vyčerpaní podpory opätovne skončiť na úrade práce.
Pomôcť prepojiť teóriu a prax mal pomôcť aj Fond rozvoja ochodného vzdelávania a prípravy. Vznikol pred štyrmi rokmi a prispievať doň mali aj firmy. Nikdy sa tak však nestalo. Aj preto chce vláda v súčasnosti Fond oživiť.