Na poste generálneho riaditeľa štátneho ropného gigantu Rosnefť je ešte iba rok a jeho ročná výplata už dnes dosahuje rekordných 50 miliónov dolárov, teda asi 37 miliónov eur. Vyplýva to z rebríčka najlepšie platených riaditeľov v Rusku, ktorý zostavila miestna verzia magazínu Forbes.
Číslo tri
Milionársky šéf pôsobí v spoločnosti Rosnefť už roky, no na post generálneho riaditeľa odišiel až po tom, čo sa Vladimir Putin stal opäť ruským prezidentom. Predtým, teda počas vlády prezidenta Medvedeva a premiéra Putina, bol Igor Sečin predsedom predstavenstva štátneho podniku a zároveň „muž číslo tri“, teda vicepremiér. Svoje prezývky si vyslúžil za riadenie politiky zo zákulisia. Sečin sa nerád ukazoval pred novinármi a na verejnosti. „Igor Sečin je dlhoročná postava politiky, priateľ a podporovateľ Vladimira Putina. Slúžil na vysokých politických postoch, a práve politická história a dobré vzťahy s Putinom ho pravdepodobne dostali na čelo tohto rebríčka,“ myslí si analytik Peter Bukov z Capital Markets.
Výška jeho ročnej výplaty však závisí nielen od vôle predstavenstva, ale vyslúžil si ju aj úspechmi koncernu. Tento rok Rosnefť úspešne dokončil akvizíciu polovičného podielu v ropnom koncerne British Petrol, čo sa pozitívne odrazilo aj na výsledkoch. V prvom polroku zaznamenal zisk 18-percentný nárast a tržby dokonca 34-percentný.
Kraľujú štátni
V rebríčku ruského Forbesu, na vrchole ktorého sedí Sečin, okupujú prvé miesta najmä riaditelia veľkých štátnych podnikov. Druhá priečka patrí šéfovi banky VTB Andrejovi Kostinovi, ktorý za minulý rok dostal 35 miliónov dolárov. Tretí je riaditeľ Gazpromu Alexej Miller s ročnou výplatnou páskou na 25 miliónov dolárov. Celkovo si generáli štátnych podnikov prilepšili. Kým minulý rok ich bolo v rebríčku iba 11, dnes je ich už 13 spomedzi finálovej dvadsaťpäťky. Spolu zarobili 226 miliónov dolárov, kým v roku 2011 to bolo 147 miliónov. Šéfovia súkromných firiem zarobili oproti roku 2011 o dva milióny dolárov menej, teda 97 miliónov dolárov. Podľa šéfa poradenskej firmy Kienbaum Antona Soroženka je to preto, lebo ruský privátny sektor sa začína viac sústreďovať na produktivitu a tak trochu aj na šetrenie. „Na rozdiel od štátnych firiem si tie súkromné uvedomujú, že práca stagnuje spolu s celou ekonomikou,“ povedal Soroženko pre ruský Forbes.