Už žiadne úvery vyplácané v hotovosti, premrštené úroky či neprimerané exekúcie. Poslanci v parlamente dokončili bič na nebankové subjekty. Včera definitívne schválili zmeny v Občianskom zákonníku. Tie majú spotrebiteľov viac chrániť pred niektorými úžerníckymi praktikami.
Podľa zástupcov nebankoviek však môžu viesť ku krachu niektorých subjektov na trhu. Výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebných úverov Ivan Kahanec tvrdí, že ide o zbytočné obmedzovanie spoločností. „Úplne to obmedzí možnosť legálne si zobrať pôžičku pre zhruba 100-tisíc ľudí, ktorí nemajú bankový účet,“ tvrdí. Podľa neho sú mesačné náklady spojené s vedením účtu pre stredne a nízko príjmové skupiny príliš vysoké.
Tvrdšie ako v Česku
Realita je však iná. Ministerstvo financií totiž na nízkopríjmové skupiny ľudí bez účtu myslelo už v minulosti. Ešte v roku 2012 nariadilo bankám poskytnúť tomuto typu klientely základný bankový produkt za jedno euro mesačne. Doteraz však oň požiadalo len niekoľko desiatok ľudí. Nové pravidlá pre poskytovanie pôžičiek by teda mohli po ňom zvýšiť dopyt.
Zákazom hotovostných pôžičiek Slovensko predbehlo viacero krajín Európskej únie. „Je to ušľachtilý zámer, ale ani tradičné západné ekonomiky poskytovanie hotovostných pôžičiek nezakazujú. Takéto obmedzenie neexistuje ani v Českej republike,“ hovorí generálny tajomník Českej leasingovej a finančnej asociácie Jiří Pulz.
Niektorí poskytovatelia pôžičiek to však vnímajú inak. František Török zo spoločnosti Real VT hovorí, že novinkami sa ešte nezaoberali. Plánujú sa im však prispôsobiť. „Nepredpokladáme, že budú mať negatívny vplyv na naše podnikanie,“ dodal Török.
Výšku odplatyurčí vláda
Nebankovkám sa nepáči ani ďalšia zmena. Vláda má totiž po novom stanoviť, akú maximálnu odplatu za požičanie peňazí si môžu poskytovatelia spotrebných úverov účtovať. Predkladatelia zmien vláde navrhujú, aby vo svojom nariadení nastavila strop na dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby, ktorú používajú banky. V prípade spotrebných úverov so splatnosťou jeden až päť rokov by tento strop predstavoval 29 percent ročne.
Ak by si vláda tento návrh osvojila, mohlo by to podľa Kahanca spôsobiť odchod niektorých značkových spoločností z trhu a nárast sivej a čiernej ekonomiky. Podľa analytika Slovenskej bankovej asociácie Martina Lazniu by s takto nastaveným stropom mohli mať problém aj banky. Maximálna odplata totiž podľa neho nemusí pokryť bankám všetky náklady spojené s poskytnutím úveru a prípadným vymáhaním úveru.
Štatutári s praxou
Nebankovky však vidia medzi novinkami aj pozitívne zmeny. Za takú považujú nové pravidlá pre štatutárov pôžičkových firiem. Tí musia mať vysokoškolské vzdelanie druheho stupňa a trojročnú prax z oblasti bankovníctva a poisťovníctva alebo stredoškolské vzdelanie s maturitou so sedemročnou praxou v spomínaných dvoch oblastiach. „Je to prvý krok k obmedzeniu vôbec vstupu na trh spoločnostiam alebo jednotlivcom, ktorých cieľom je zneužívať nepriaznivú finančnú situáciu u klienta,“ dodal Kahanec.
Aké ďalšie zmeny v pôžičkách prijal parlament
Pri pohľadávkach do 2-tisíc eur nebudú môcť exekútori siahnuť na dlžníkovu nehnuteľnosť.
Nebudú môcť siahnuť ani na jeho vozidlo potrebné pre výkon povolania.
Exekútori budú môcť dlžníkovi na účte zablokovať iba sumu vo výške pohľadávky, a nie celý účet.
Veritelia budú mať povinnosť informovať spotrebiteľa o nezaplatení splátky úveru písomnou formou alebo formou SMS.
Zhabanú nehnuteľnosť nebude možné v prvej dražbe predať za cenu nižšiu ako 90 percent jej hodnoty.