Česká republika: Nízka účasť
Podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike zaznamenali v týchto eurovoľbách historicky najnižšiu účasť. U susedov pritom mali ľudia dva dni na to, aby sa dostavili k urnám a hlasovali za svojich nových zástupcov v Európskom parlamente. V prvý, piatkový deň však prišla hlasovať len zhruba desatina oprávnených voličov. Včera podľa predbežných výsledkov o päť percent viac. Najnižší záujem voliť mali ľudia v Plzenskom kraji a na severe Moravy. Vyšší záujem v porovnaní s priemerom bol v hlavnom meste v Prahe. Českí voliči si vyberali 21 zástupcov svojej krajiny spomedzi 849 kandidátov.
Írsko: Voľby nestraníkov
V Írsku, kde boli eurovoľby spojené s komunálnymi voľbami, ľudia najviac hlasovali za nezávislých kandidátov. Vyplýva to z predbežnej zverejnenej prognózy verejnoprávnej televízie RTÉ. Podľa jej čísel volilo nestraníkov 27 percent eurovoličov. Najlepšie dopadla konzervatívna vládna strana Fine Gael, ktorá však zaznamenala oproti minulým rokom prepad. Podobne dopadli aj koaliční labouristi a opozičná strana Fianna Fáil. Naopak si podľa prognózy mala v týchto eurovoľbách polepšiť strana Sinn Féin s výsledkom 17 percent. Írsko má dostať v Európskom parlamente 11 kresiel. O tom, kto konkrétne, včera rozhodovala menej ako polovica oprávnených írskych voličov.
Holandsko: Pád euroskeptikov
Euroskeptická Strana slobody, ktorú v Holandsku považovali za lídra vo voľbách do Európskeho parlamentu, neočakávane prišla o podporu. Podľa odhadov volebných výsledkov, ktoré zverejnila miestna verejnoprávna televízia, získala len 12,2 percenta hlasov. V roku 2009 pritom mala 17 percent. Ak saexitpolly potvrdia, z 26 holandských kresiel v europarlamente tak získa strana Geerta Wildersa iba tri namiesto doterajších piatich. Lepšie by na tom so štyrmi kreslami mali byť holandské proeurópske strany – vládni kresťanskí demokrati a opoziční Demokrati 66.