„Aj keby začalo hneď pršať, tohtoročnú úrodu kukurice to už nezachráni,“ posťažoval sa pre HN agronóm poľnohospodárskeho družstva Vajnory Ferdinand Pethő. Na poliach už ráta škody a proti extrémnym suchám je bezmocný. „Ak nemáte zavlažovanie, tak proti takému počasiu nemôžete bojovať,“ pokračuje Pethő s tým, že kukurica z jeho družstva je malá a ani sa neopelila. Väčšina z nej preto poputuje namiesto na stoly domácností skôr do válovov ako krmivo.
Farmár si takéto sucho nepamätá
Ešte pred mesiacom hlásili štyria slovenskí pestovatelia chmeľu Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory nižšiu úrodu kvôli nedostatku dažďov. Stále sa však spoliehali, že zaprší. Dnes je situácia rapídne horšia. „Farmár, ktorý pracuje s chmeľom celý život, si nepamätá takýto stav,“ povedala hovorkyňa komory Jana Holéciová s tým, že pestovatelia odhadujú výpadok minimálne o tretinu, ak nie viac. Ak by teraz zapršalo, chmeľu by vlaha už nepomohla. Zlepšiť by sa mohol už len chmeľ pre pivovarníctvo. Kvôli extrémnym suchám trpia sója, patizón, cukrová repa, zemiaky či spomínaná kukurica. Zemiaky neničí len sucho, ale aj extrémne teploty, vinou tejto kombinácie sa v zemi doslova varia.
Teplo prospieva žatve obilnín
No horúčavy nepáchajú len škody. Pestovatelia obilia si prajú skôr suché počasie, pretože intenzívny dážď by zmyl z neho lepok. Takže poľnohospodári na severe Slovenska, ktorí majú práve žatvu, môžu zbierať suché zrno. Keby pršalo, museli by sušiť, čo by znamenalo zvýšené náklady. Štatistický úrad odhadoval pokles žatvy obilia oproti rekordnému vlaňajšku o deväť percent. Podľa prvých výsledkov by však poľnohospodári mohli dopestovať druhú najvyššiu úrodu obilnín za posledných desať rokov. Optimistické čísla však neplatia pri repke. Tej pozberajú v tomto roku približne o tridsať percent menej než vlani.
Ceny by stúpať nemali
Či budeme kvôli suchu platiť viac za potraviny, je zatiaľ otázne. Zdražovanie potravín totiž nezávisí len od úrody. Svetovému zberu sa darí a náš trh bombardujú lacné potraviny zo zahraničia. Keďže farmári musia konkurovať zahraničným výrobkom, nemôžu si započítať horšiu úrodu do cien a časť si ponesú na svojich pleciach cez nižšie marže a platy. „My sme ceny dohodli už niekedy vo februári. Väčšina poľnohospodárov to má podobne,“ vysvetľuje riaditeľ družstva Vajnory Stanislav Ondruš.
Ceny v obchodoch však závisia aj od cien energií či ropy, vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Ropa, ktorá je približne o 50 percent lacnejšia ako pred rokom, tlačí ceny potravín nadol a čiastočne tak môže vykompenzovať horšiu úrodu. Podľa analytika VÚB banky Andreja Aradyho sa to skončí tak, že pokles cien v poľnohospodárstve sa u nás postupne zastaví a ceny budú medziročne stagnovať.
Farmári si môžu podľa zákona nárokovať odškodnenie od štátu, ak majú stratu viac ako tridsať percent. To bude už určite prípad aj družstva Vajnory. Zatiaľ však s tými peniazmi nekalkulujú, keďže postup je plný byrokracie a nie je isté, či dotácie dostanú a koľko. „Očakávame, že štát sa k nám zachová ako štát, minimálne, ak sa tvári ako sociálny,“ uzatvára Ondruš.
Odhad nižšej úrody jednotlivých plodín v porovnaní s minulým rokom (v percentách)
kukurica – 40 až 50
cukrová repa – 15 až 30
slnečnice – 10 až 15
zemiaky – 10 až 20
repka – 30
*Ide o odhad Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory, konečné čísla sa môžu zmeniť.