Rumunská agentúra pre cestovný ruch vydala vlani pre Britov príručku, ukazujúcu rodovú prepojenosť kráľovskej rodiny s grófom Drakulom. Cieľ? Prilákať viac turistov. To isté sledovala aj česká obdoba agentúry. Tá v roku 2011 zamerala svoju kampaň na prilákanie turistov s opačnou orientáciou. „Sme priateľskou a pohostinnou krajinou,“ presviedčala vtedy. Možno prehnané a trocha nafúknuté. Ale o kampaniach sa písalo a mali vtip. Keď sa pozrieme na výsledky Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR), veľa chvály nezostane. Samá šeď, priemernosť, kroky z povinnosti.
Slovensko je bohaté tak na históriu, ako aj prírodné scenérie. Na(ne)šťastie, poklady ukrývajú aj susedia a propagáciu robia dobre. Aj preto v roku 1995 štát vytvoril SACR. To, do akej miery sa agentúre za ten čas podarilo plniť svoje poslanie, je na pováženie. Stačí si pozrieť čísla návštevnosti zahraničných turistov u nás a v susedných krajinách. Samozrejme, naše sú niekoľkonásobne menšie. Agentúre jednak chýbali porovnateľné peniaze, nápady a predovšetkým kvalitní ľudia. Jeden politický nominant striedal druhého. O odbornej spôsobilosti niektorých z nich nehovoriac.
Agentúru od nového roka odstrihnú z eurofondov. Ak sa nestane nič mimoriadne, jej osud je spečatený. Čo-to už predznamenalo predstavovanie Stratégie cestovného ruchu do roku 2020. Aj keď sa v texte počíta s podporou SACR, jej zástupca pri predstavovaní akosi chýbal. Možno to tak má byť. Možno chce agentúra dať väčší priestor oblastným organizáciám, ktoré sa na rozdiel od nej cestovným ruchom aj naozaj živia. A možno si zánik SACR-u ani nikto nevšimne. Veď organizácie Liptova, Košíc a Vysokých Tatier urobili za posledné mesiace viac osožného ako „štátna dovolenkáreň“ za posledných 18 rokov...