Hlavnou témou Tatra Summitu je hľadanie spôsobu, ako prilákať viac súkromných peňazí do veľkých verejných projektov. Je to vôbec možné?
Je to rozhodne realizovateľné riešenie. Vidíme, že rast v Európe stagnuje. Máme tu viaceré výzvy, ktoré si vyžadujú plné nasadenie síl privátneho aj súkromného sektora.
Banky, ktoré sú na starom kontinente hlavným zdrojom súkromného kapitálu, však oponujú, že majú zviazané ruky. Stoja za tým často sa meniace pravidlá, pre ktoré nedokážu vo veľkom úverovať projekty.
To je naozaj problém. Na druhej strane si však treba uvedomiť pár vecí. Finančné domy prešli v posledných rokoch veľkými výzvami. Čelili zásadným zmenám pri vyrovnaní sa s krízou, dramaticky prispôsobovali biznis modely. Na druhej strane prišli nové regulácie a nároky na kapitál. Znížila sa tak ochota bánk poskytovať úvery. Myslím si však, že táto doba sa blíži ku koncu a banky sa budú môcť opäť aktívnejšie zapojiť.
Prečo si to myslíte?
Potrebujú dobré projekty, ktorým by mohli požičiavať. Potrebujú zdroje zisku. Musia budovať svoj biznis. Nedá sa oddlžovať donekonečna. Je však potrebné povedať, že závislosť od bankového sektora v prípade financovania investícií je v Európe veľmi vysoká. Hlavne v tomto regióne. Mali by sme sa preto zamerať aj na budovanie kapitálového trhu, kde by si mohli požičiavať firmy aj samotné banky. Potrebujeme podporiť aj tento kanál financovania.
Ministerstvo financií sa snaží oživiť kapitálový trh na Slovensku. Problémom je, že sme príliš malá krajina a nevieme prilákať firmy, ktoré by chceli ponúknuť akcie v Bratislave.
Vo vyspelých krajinách Európy čoraz viac získavajú firmy financie na trhoch prostredníctvom rôznych nástrojov. Pre spoločnosti je však dôležité mať istotu, že budú úspešné pri shahe o získanie financií. Je pravda, že pri kapitálovom trhu rozhoduje veľkosť. V prípade ponuky akcií by pre Slovensko mohlo byť jedným z riešení získať širšiu bázu investorov z celého regiónu, aby tu firmy mali spomínanú istotu a prilákalo ich to na bratislavskú burzu. Rozdelenie trhu, keď sa každá krajina v regióne snaží vytvoriť vlastný nezávislý kapitálový trh, nie je prospešná.
Bratislava by teda mala nadviazať väčšiu spoluprácu s okolitými metropolami, ako sú Viedeň či Praha?
Áno. To môže byť cesta.
Slovensko v minulosti získalo mnohé významné investície...
V rámci Európskej banky pre obnovu a rozvoj vnímame Slovensko ako pomerne vyspelú krajinu. Boli ste schopní získať množstvo investícií. Navyše sa posúvate po hodnotovej reťazi investícií. To znamená, že postupne rastie podiel produkcie s vyššou pridanou hodnotou a s využitím pokročilejších technológií. Pre množstvo krajín môžete ísť príkladom.
V čom konkrétne?
Napríklad vo zvyšovaní energetickej efektivity. Slovensko je jednou z krajín, ktorá v tomto prípade urobila veľa, a sme radi, že naša banka mohla byť súčasťou niektorých projektov. Či už pri zvyšovaní efektívnosti budov, alebo firiem. Stále však v tomto smere vidíme veľký potenciál do budúcnosti. Napríklad pri zatepľovaní stavieb. Ďalej je to budovanie infraštruktúry cez partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom.
Takže PPP projekty.
Áno. Slovensko je pionierom vo financovaní diaľnic cez projekt verejno-súkromného partnerstva. A boli to úspešné projekty, ktorým sa podarilo prilákať množstvo investorov. Vytvorili ste model pre takéto financovanie a viete, ako to urobiť. Do tretice by som ešte rád povedal, že Slovensko sa uberá správnym smerom pri ďalších úvahách, ako spojiť verejný a súkromný kapitál pri dlhodobých investíciách. Hovorím o Slovenskom investičnom holdingu.
V čom by malo Slovensko pri lákaní investorov „pridať“?
Vo všeobecnosti si počínate dobre. Treba však myslieť na to, že tu v Bratislave síce veľa vecí vyzerá priaznivo, ale sú tu aj časti krajiny, v ktorých sa zďaleka nežije tak ľahko. Ťažko sa tam hľadá práca a plánuje budúcnosť. Takže regionálne rozdiely sú problém, ktorým by sa bolo treba zaoberať. Z posilnenia regiónov môže pritom ťažiť štát ako celok. Okrem toho sú aj ďalšie oblasti, kde je čo zlepšovať. Napríklad zamestnávanie mladých či rozvoj infraštruktúry.