Deti patria do školy, či už sa narodili v drahej vile alebo drevenej chyži. Nič nové, to predsa vedela aj Mária Terézia. Tá dokonca vedela aj to, že ide o vec verejnú, a preto si zaslúži verejné financovanie.
Ukazuje sa však, že pre postkomunistickú spoločnosť je ťažké pochopiť aj Máriu Teréziu, aj slávnych ekonómov, že je vo verejnom záujme, aby decká mali kvalitnú prípravu v materských a základných školách. Že nás to musí zaujímať, a že musíme byť pripravení vrážať viac spoločných peňazí do materských a základných škôl. Pritom nejde o žiadnu zásluhu konkrétnych detí či ich rodičov, ale o verejnú investíciu do budúcnosti spoločnosti.
Správa verejnej ochrankyne práv o špeciálnych školách je na jednej strane hrozným čítaním o desaťročiach hriechov tejto spoločnosti páchaných na malých chudobných deťoch a na budúcnosti mnohých obcí a okresov, hlavne prešovského a košického regiónu, čiže veľkej časti Slovenskej republiky. Na druhej strane je veľkým pozitívom, že je jasne a precízne zostaveným dokumentom písaným v dobrej viere a je dôkazom, že otázka vzdelania chudobných detí dobýja svet slovenských elít.
Vystúpenia Ivana Hoffmana a Karola Schwarzenberga na mňa počas mojej krátkej straníckej kariéry zanechali hlboký dojem: prvý hovoril o tom, že kto iný má chrániť tým najchudobnejším v spoločnosti a pomáhať im, než kresťanské hnutie, ktoré kedysi pomohol zakladať. Ten druhý vravel o blížnych; že by bolo omnoho jednoduchšie, ak by sme mali dobre vychádzať s cezpoľnými, ale nás žiadajú, aby sme dobre fungovali s tými, ktorí žijú blízko nás. Moji dôležitejší kolegovia však mali omnoho vznešenejšie ciele, než sa starať o nejakých chudákov z osád a okrajov miest.
Nakoniec je to o chcení a o schopnosti. Za niekoľko málo mesiacov sa jednému štátnemu tajomníkovi podarilo urobiť v piatich obciach to, čo predtým dlho nikomu – urobil pilotné projekty modulových škôl, v ktorých skombinoval úsilie a financie obcí i vlády. Modulové školy sú lacné a pekné. Samozrejme, potreba je vyššia, takisto to nerieši otázku telocviční, jedální, teplej stravy a pod. Ale dôležité je, že sa začalo a v piatich obciach získajú deti lepšiu šancu na vzdelanie. Nie je to o peniazoch ani o nálepkách. Je to o ľuďoch, ktorí sa na lídrov nehrajú, ale nimi sú.
Anton Marcinčin, ekonóm