Spoločnosť chce postaviť nový obchodný dom v Bratislave. A okrem expanzie do krajín Beneluxu najnovšie cieli i na Rusko. „Presadiť by sme sa tu chceli v prvom polroku 2014,“ vraví Šrámek.
Aké vlastnosti má mať podnikateľ, aby sa dopracoval na pozíciu, kde ste vy?
Musí vedieť čítať medzi riadkami, byť predvídavý a veľmi otvorený. Inými slovami – v biznise sa nesmie držať mantinelov, musí ich prekračovať. Mal by byť taktiež veľmi pracovitý a práca by pre neho nemala byť len zamestnaním, ale i koníčkom. Podnikanie je pre mňa hoby a vášeň, ale aj serióznosť, etika, inovatívnosť a netradičné riešenia. Mimochodom – a poviem to na rovinu – v biznise nie som „predátor“, som skôr introvert. No spoločnosť Decodom je jediné miesto, kde sa naplno odviažem.
A čo šťastie?
Šťastie praje pripraveným. Každý jeden podnikateľ, ktorý niečo dosiahol, by vedel vymenovať nespočetne veľa príkladov, ktoré by otituloval tak, že mu ich v tom čase poslalo samo nebo. A to platí aj v mojom prípade. Človek si tiež musí uvedomiť, že podnikanie je o dobrom vzťahu s ľuďmi. Tí sú na strane biznis partnerov, zákazníkov i zamestnancov. Šikovní, svedomití, lojálni zamestnanci, ktorí pracujú so srdcom, sú pre firmu kľúčoví.
Pýtam sa i preto, že kríza v roku 2008 položila na kolená aj ťahúňov priemyslu, ako je automobilový či strojársky priemysel. Váš biznis má problémy dlhodobo, napríklad aj kvôli lacnejšej konkurencii z Poľska. Decodom sa však kríze vyhýba.
Decodom ročne vyrobí zhruba desať percent z celkovej produkcie v tomto sektore. Okrem nás sa medzi lídrov radia i spoločnosti Swedwood, Ekoltech a Sanas (tieto firmy vyrábajú aj pre švédsky koncern IKEA – pozn. HN). Ale je tu i veľa malých podnikov, ktoré sú zdravé, často ide čisto o exportné fabriky. Samozrejme, nábytkárstvo kleslo medzi rokmi 2008 až 2013 až 18 percent. A sú tu aj firmy, ktoré sú na tom zle, majú záporné vlastné imania, sú v reštrukturalizácii, alebo dokonca v konkurze. My sme počas krízy v tržbách i zamestnanosti rástli, no padla nám ziskovosť. To sa dnes snažíme zmeniť. Chceme sa dohodnúť s našimi dodávateľmi a zároveň inovovať výrobky. Keď na trh prídete s niečím jedinečným, môžete si na to dať i vyššiu maržu.
Vy sám ste povedali, že nábytkárstvo nie je z hľadiska podielu na HDP podstatná brandža, ide skôr o brandžu okrajovú. Myslíte si, že by sa to mohlo zmeniť?
Áno, veď sa pozrite, aké zásoby drevnej hmoty Slovensko má. Len to by sa museli politici správať inak. Mali by si uvedomiť, že i tento sektor môže zabezpečiť rast zamestnanosti. Uvedomujem si, že ťahúňom, ako sú automobilky, nábytkári nikdy nebudú, no keby sa kompetentní rozhýbali, toto odvetvie vie zamestnať ešte ďalších päťtisíc ľudí.
Minulý rok ste si dali cieľ – presadiť sa v krajinách Beneluxu. Podarilo sa to?
Naším hlavným teritóriom ostáva Slovensko, kde sa nám aj napriek kríze podarilo expandovať. V minulých rokoch sme otvárali nové predajne i kuchynské štúdiá naprieč celou krajinou. A hoci maloobchod v týchto rokoch padol o viac ako tretinu, my sme rástli. V poradí ďalšími – pre nás najdôležitejšími krajinami – sú Nemecko, Rakúsko a Česko. Neustále sa však zamýšľame nad tým, ako ďalej. Jednu cestu vidíme v Beneluxe, druhú v Rusku.
Rusko? Ide o krajinu, kde pohoreli mnohí slovenskí či českí biznismeni.
Dnes na tom veľmi aktívne robíme. Rokujeme so zopár tamojšími odberateľmi. Hoci toto sú zatiaľ len plány, musím podotknúť, že dnes to Rusko vidím perspektívnejšie ako Benelux. Nechcem to priveľmi konkretizovať, no možno by sme sa sem vedeli dostať v priebehu prvého polroka 2014. Samozrejme, nezačneme celým Ruskom, ale Moskvou.
Plánujete otvoriť na Slovensku nové predajne?
V tomto roku veľké otváranie predajní neplánujeme, no uvažujeme, že v Bratislave kúpime dobrý pozemok a postavíme tu v poradí už tretí obchodný dom. Jeden máme v Topoľčanoch a druhý v Košiciach.