Obecné úrady, kultúrne strediská a najmä školy. Práve budovy vo verejnej správe podľa expertov najhoršie nakladajú s energiami. Keďže nemajú peňazí nazvyš, šetria napríklad aj na kúrení. Je to však šetrenie na nesprávnom mieste. „Niektoré z týchto budov sú výrazne nedokurované. Znamená to, že kalkulovaná návratnosť investícií napríklad do zateplenia sa predlžuje o celé roky. Dokonca sa nemusí vrátiť vôbec,“ povedal na včerajšej HNKonferencii o energetickej efektivite Peter Kovář, riaditeľ odboru ostatných podporných programov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Neefektívna investícia
Investície do zateplenia či výmeny okien tak nie vždy znamenajú predpokladanú úsporu, podľa ktorej majiteľ investuje. Svoje tvrdenia Kovář podkladá výsledkami projektu, v rámci ktorého agentúra investovala do obnovy 57 objektov verejnej správy.
Príkladom bola modernizácia škôlky v obci Cífer za 191-tisíc eur. Hoci podľa vypočítanej spotreby pred rekonštrukciou mala cena investície dosiahnuť iba asi 0,89 eura na jednu spotrebovanú kilowatthodinu, realita tento odhad prekonala viac ako trojnásobne. „Cena za kilowatthodinu dosiahla 2,82 eura,“ dodal Kovář.
Škôlka totiž nebola dostatočne vykurovaná. Pred rekonštrukciou mala oveľa nižšiu spotrebu energie ako pri optimálnom kúrení vypočítanom podľa aktuálnych štandardov. Dôvodom takéhoto stavu, ktorý na Slovensku nie je vôbec ojedinelý, je podľa Kovářa najmä to, že školy sú nútené na kúrení šetriť. Navyše nemajú peniaze ani na potrebnú údržbu vykurovacieho systému.
Šetrenie na nesprávnom mieste
Ekonomický efekt pritom nie je jediným kritériom, podľa ktorého sa správcovia rozhodujú o takejto investícii. Školy napríklad plnia verejnú funkciu, s ktorou nemôžu len tak skončiť. A to ani v prípade, že v triedach bude minimum žiakov.
Podľa Zuzany Sternovej, šéfky Technického a skúšobného ústavu stavebného, sa však nesprávne šetrí aj na iných miestach. Napríklad tým, že pri modernizácii starších budov sa často používa tenšia vrstva izolačného materiálu než je potrebné. Plnohodnotným zateplením sa pritom dá ušetriť 40 až 60 percent nákladov energie.
A hoci ide v prvom rade o úsporu do vrecka majiteľa nehnuteľnosti, vo veľkom ju podporuje aj Európska únia. „Budovy sa totiž podieľajú na celkovej spotrebe energií v únii až štyridsiatimi percentami,“ dodala Svetlana Gavorová, generálna riaditeľka Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Aj preto sa v blízkej budúcnosti budú nároky na nové budovy ešte sprísňovať.