Sladovníci roky živorili. Privatizačné čachre či zrušenie podpory štátu ich položili na kolená. Namiesto toho, aby to zabalili, sa však rozhodli pridať vyrobenému sladu na kvalite a nájsť nové možnosti odbytu. „V roku 2004 sme sladovňu kúpili, zrekonštruovali a rozbehli po rokoch nečinnosti nanovo. Stálo nás to zhruba 6,6 milióna eur,“ hovorí o neľahkých začiatkoch sladovníckej divízie zvolenskej spoločnosti Osivo, Rudolf Zajac. Súčasné pozitívne hospodárenie podniku zaručila orientácia na slovenské pivovary. Napríklad s Urpinerom majú dohodu exkluzivity. Okrem toho vozia slad aj do Rumunska. Investície pomáhajú expandovať aj ďalším slovenským sladovniam.
USA či stredná Amerika
Slad zo slovenského závodu Heinekenu napríklad odoberajú v USA či krajinách Strednej Ameriky. „V minulom roku vyrobila sladovňa 140 846 ton plzenského sladu. Z tejto produkcie smerovalo až 124 227 ton na export. Momentálne zamestnávame 54 ľudí,“ konštatuje hovorkyňa pre korporátne záležitosti Heineken Slovensko Lenka Dojčanová.
Dcéra svetového pivovarníckeho giganta z Holandska ťaží zo silných distribučných reťazcov materskej spoločnosti. Iní musia o zahraničie bojovať. „Potenciál vidíme v exotickejších krajinách ako Vietnam či Kazachstan. Momentálne tam však ešte nemáme pevnú pozíciu,“ hovorí obchodný riaditeľ Sladovne Michalovce Ján Harman. Veľké množstvá sladu už síce vyvážajú do Poľska či na Balkán, lákajú ich však zaoceánske výzvy.
Pomoc zamestnanosti
Výrobu tak plánujú rozšíriť o dvadsaťpäť percent. „Sladovňa momentálne pracuje na sto percent. Investujeme do rekonštrukcie výroby, presné investície však ešte nepoznáme,“ pokračuje Harman. Konkretizovať zatiaľ nedokáže ani počet zamestnancov v nábore. Tým, že výroba sladu na seba nadviazala aj pozície v poľnohospodárstve pri pestovaní jačmeňa, je však sladovnícka expanzia dobrou správou. Rovnako ako tá, ktorá sa plánuje v Trnave. Lycos – Trnavské sladovne investujú do rozšírenia výrobných kapacít päť miliónov eur. „Aktuálne vyrábame zhruba 45-tisíc ton sladu ročne. Po investíciách by to malo byť zhruba 60-tisíc ton za rok,“ plánuje konateľ Lycos Trnavské Sladovne Martin Mäsiar. V hre budú podľa neho aj nové odbytiská, na ktoré sa doposiaľ nedokázali dostať.
Sladovnícka veľmoc
Export je pre slad bytostne dôležitý. Zatiaľ čo Česi uvaria z väčšiny svojho sladu pivo na svojom území, my drvivú väčšinu vyvážame. „V jeho exporte sme veľmi porovnateľní. Po veľkých investíciách sa kvalita slovenského sladu vyrovnala kvalite českého,“ hovorí o príčinách našich úspechov Rudolf Zajac, ktorý je zároveň viceprezidentom sladovníckej sekcie pri Slovenskom združení výrobcov piva sladu.
Zo Slovenska ročne putuje za hranice 250-tisíc ton sladu. Gro do okolitých krajín a na Balkán. Novými odbytiskami sa však v poslednom období stávajú aj Brazília či Japonsko. Expandujeme aj napriek tomu, že sa na Slovensku výroba sladu nijak nedotuje. Tu by chceli sladovníci dosiahnuť zmenu.
„Slad je už niekoľko rokov veľmi dôležitou exportnou komoditou, ktorú by sme si mali udržať. Tvorí najväčšiu pridanú hodnotu v poľnohospodárskych komoditách,“ argumentuje na záver Zajac.