Keď Ľubomír Čupka v roku 1988 vyrobil a predal akvárium svojmu prvému zákazníkovi, vôbec netušil, že o štvrťstoročie bude svoje výrobky vyvážať do desiatok krajín sveta. Vrátane takých, ktoré mnohí slovenskí exportéri nepoznajú. Dnes okrem akvárií firma Tatrapet ponúka chovateľom domácich miláčikov ďalších tritisíc výrobkov a priamo zamestnáva 50 ľudí. Dopyt jej tento rok výrazne stúpa napríklad v Poľsku, ale i v Trinidade a Tobagu.
Pozrel si správy
Ako vyrásť v segmente hoby, ktoré postihuje kríza ako jedno z prvých a kde sa o zákazníka bijú stovky výrobcov? Ľubomír Čupka hovorí, že na samom začiatku boli správy v socialistickej televízii. „Gorbačovova perestrojka priniesla Slovákom možnosť poskytovať služby občanom. Teda dovolila dovtedy úplne zakázané, podnikať. Propagovali to, a keď som videl v roku 1987 jednu takúto reportáž, rozhodol som sa,“ spomína. Od detstva bol vášnivým akvaristom a v jeho rodnom Liptovskom Mikuláši nebol akvaristický obchod. Najbližší bol až v Poprade a Žiline. „Táto súhra okolností ma presvedčila urobiť prvý krok. Keby som býval v Poprade, možno by som sa do ničoho nepustil,“ hovorí o základnej myšlienke dať ľuďom službu, ktorá v meste chýbala.
Prvý cenník mu schvaľovali
Činnosť vtedy musel povoliť národný výbor, ktorý schvaľoval dokonca aj cenník. „Samozrejme, nešlo celkom o podnikanie, ako ho poznáme dnes. Tvoril sa však už zisk, hoci sme ho museli nazývať inak, a pomaly sa rodil trh,“ spomína. Keď prišiel na národný výbor so žiadosťou o povolenie, tam o ničom nevedeli. „Museli si to preveriť a ja som musel čakať dva týždne,“ spomína. Národný výbor mu ukázal dôležitú zásadu, ktorej sa neskôr držal. „Ani po prvej, druhej, tretej ťažkosti či neúspechu sa nevzdať, ale vytrvať a prísť znova,“ vysvetľuje.
Takto napríklad v súčasnosti už dva roky firma pracuje na vstupe na dubajský trh. „Je to náročná práca s prekážkami, ktoré sa však oplatí prekonávať. Cítime, že obchod príde, podarí sa,“ hovorí.
Pýtali sa ho, ako to vedel
Ľudia po otvorení predajne prišli rýchlo. „Keď som sa o druhej vracal z práce, lebo ešte aj tú som mal, zákazníci ma čakali v rade,“ hovorí. A tak sa rozhodol v auguste 1988 z práce úplne odísť. „V takzvanej fluktuačnej komisii ma vystríhali, že strácam istoty, aby som to nerobil, že rybičky ma neuživia. Ja som však nemal najmenšiu pochybnosť,“ povedal. Keď o 19 mesiacov neskôr vypukla nežná revolúcia, všetci sa ho pýtali, ako to vedel. „Nuž, nevedel som. Iba to, že sa chcem starať sám o seba,“ dodal.
Obchod sa k výrobe pridružil logicky. „Ľudia k nášmu akváriu už chceli aj štrk, motorček, rastlinky,“ hovorí o ďalšej etape. Obdobie od revolúcie do roku 1995 označuje ako to s najlepšími podmienkami na podnikanie. „Bol to taký klasický a živelný obchod. Nezaťažovali nás tonami predpisov a obmedzení, ktoré prišli neskôr,“ dodáva.
Podnikanie je jednoduché
Šéf Tatrapetu hovorí, že od začiatku mal víziu odlíšiť sa. „Vtedy si vás zákazníci všimnú. Vyberú si vás namiesto konkurencie. Preto je dôležité nezaspať, ale chodiť po svete s otvorenými očami. Stále je čo zlepšovať a inovovať. Keď podnikáte, tak vás to všetko jednoducho ženie dopredu,“ hovorí. Takto v zahraničí prvýkrát kúpil krmivo pre psy, ktoré u nás nik nepoznal. „Uvedomili sme si, že kanárika, klietku, akvárium si kúpite raz za určitý čas. Ale krmivo chovatelia potrebujú každý deň, ako ľudia rožky. A tak sme ho začali vyrábať,“ hovorí. Čupka opakuje, že podnikanie je vskutku jednoduché a len dnes akoby sme na Slovensku chceli z nejakého dôvodu robiť všetko za každú cenu zložito. „Ak začnete vyrábať krmivo pre úzky trh, hneď pochopíte, že sa to neoplatí. Sme malá krajina a predávať znamená ísť do zahraničia,“ povedal. Tatratpet založil svoju prvú pobočku v Česku, potom prišlo Poľsko.
Chceli slobodu
Ešte predtým však urobili jeden krok. „Distribuovali sme i niekoľko zahraničných značiek. To však znamená podmienky a obmedzenia. My sme však chceli slobodu a voľnosť v rozhodovaní. Rozhodli sme sa ísť ťažšou cestou, vytvoriť a budovať vlastnú značku,“ spomína. Tristo výrobkov svojej značky dnes Tatrapet vyrába sám, zvyšných tritisíc si objednáva externe. Čo z toho všetkého je pre firmu najväčšia konkurenčná výhoda? Čupka vymenúva tri. „Okrem dôležitej komplexnosti ponuky poskytujeme aj servis. V Poľsku nám povedali, že oceňujú práve to, že im vieme poskladať regály. Našou logistikou zbavujeme zákazníka starostí pri objednávaní. Aby niekto z obchodného reťazca otvoril náš katalóg a vedel, že práve tento obojok z dvadsiatich treba objednať v počte sto kusov, to je naozaj nezmysel. My to urobíme za neho,“ vysvetľuje. Čupka tak vyvracia mýtus, že slovenskí výrobcovia sa v Poľsku nedokážu presadiť. „Aplikujme tam know-how, ktoré sme sa naučili na Slovensku.“ Treťou výhodu sú ceny. Firma šetrí vďaka vlastnej výrobe v Liptovskom Mikuláši a u partnerov dosahuje úsporu na distribučných nákladoch. Význam exportu pritom ilustrujú čísla. „V Česku zásobujeme 30 hypermarketov, na Slovensku 90 a v Poľsku 1018. Tento nepomer jasne hovorí, aké možnosti Poľsko poskytuje,“ povedal.
Po Poľsku sa Liptákom teraz rozbehol tiež rumunský trh a Pobaltie. Čupka znova spomína jednoduchosť. „Netreba sedieť doma, ale vybrať sa do sveta. Ako strýko Ragan so svojimi podrážkami. Zákazník za vami domov nepríde,“ dodal. Majiteľ Tatrapetu úspech sčasti pripisuje faktu, že riadi rodinnú firmu. „Od začiatku mi pomáha moja manželka, ktorá má na starosti ekonomiku. Deti sa rozhodli tiež pracovať pre firmu,“ dodal.