Vaša materská skupina Raiffeisen mala v kríze problémy a dostala aj pôžičku od rakúskej vlády. Zasiahli vás následné racionalizačné opatrenia, ktorými sa banka snažila získať potrebný kapitál?
Raiffeisen nemala krízu, tú mal finančný sektor. Raiffeisen nie je jediná rakúska banka, ktorá dostala peniaze od vlády. Dostali ich prakticky všetky tamojšie banky a platia za ne veľmi slušné úroky. Tento kapitál v čase, keď bude splatný, teda v roku 2017, určite splatia. Je fakt, že v súčasnosti zásluhou regulatórnych podmienok je stále vyšší nárok na kapitálovú vybavenosť bánk. Platí to celosvetovo, ale najmä v Európe.
Dotklo sa zháňanie kapitálu aj Tatra banky?
Slovensko patrí medzi šesť najvýznamnejších trhov zo 17 krajín, kde Raiffeisen pôsobí. Tu chce skupina naďalej rozvíjať svoje postavenie. Tatra banka má zo všetkých dcér jeden z najväčších trhových podielov, aj keď ide o malý trh, no s potenciálom rásť. Dokazuje to tiež fakt, že minulý rok sme na trh uviedli novú značku Raiffeisen. Skupina tak má spolu so Zunom a s Tatra bankou už tri značky, ktoré chce na Slovensku rozvíjať.
Smeroval som skôr k tomu, aký bol na vás tlak v súvislosti s optimalizáciou, keďže dcéry skupiny v Rumunsku či Maďarsku prepúšťali.
Takýto tlak je na všetky banky. Ak si pozriete, koľko ľudí zamestnávali slovenské banky v roku 2008 a dnes, tak vidíte pokles. V prípade Tatra banky je to o 400 ľudí menej, čo je viac ako 10 percent. A to nie je dané situáciou akcionára, ale situáciou na trhu. Keď rastiete v desiatkach percent ročne, tak máte na nákladovú štruktúru iný pohľad, ako keď stagnujete. Tlak na znižovanie nákladov tu je a ešte sa znásobí tým, keď vám štát zavedie bankovú daň, ktorá je vyššia ako daň z príjmu. Keď...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.