Keď zákaziek na Slovensku ubúdalo, Doprastav v boji o biznis triumfoval aspoň za hranicami, napríklad v Poľsku. Úspech sa však zmenil na veľký problém. "Investor neplatí žiadne dodatky, ktoré vznikajú aj z jeho viny alebo viny projektu. Za všetky veci, ktoré má zaplatiť navyše, žiada súdne rozhodnutie," hovorí o biznise s Poliakmi prezident DDM Group, do ktorého patrí aj Doprastav, Ivan Šesták.
Doprastav si podľa neho nárokuje v prepočte na 40 miliónov eur. Má ísť o práce na diaľniciach, ktoré firma odviedla, no poľské ministerstvo dopravy za ne nechce platiť. "A, samozrejme, na toto vám nikto nedá úver, nedá sa to donekonečna pokrývať," vysvetľuje Šesták.
Okrem toho, poľský rezort dopravy na jeseň pre HN potvrdil, že Doprastav spolu s ďalšími firmami pokutuje za omeškanie výstavby. Súčasťou poľskej tragédie Doprastavu sú aj krachy tamojších firiem, s ktorými Doprastav spolupracoval. O pomoc pri vymáhaní poľských pohľadávok firma dokonca požiadala aj slovenskú vládu.
Okrem boja o vyrovnanie dlhov musí Doprastav urýchlene získať nové zdroje. Na rozdiel od Váhostavu, ktorý ovláda jeden akcionár, je situácia v Doprastave zamotanejšia. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že firma nemá majoritného akcionára. "Najväčším akcionárom je momentálne Metrostav, potom sú tam fyzické osoby aj právnické osoby. Je to pomerne komplikovaná štruktúra," hovorí Šesták. Okrem zvýšenia základného imania sa hovorí aj o ďalších možnostiach, ako firmu postaviť na nohy. Podľa Šestáka to môže byť aj úver alebo odpredaj nepotrebného majetku.
Akcionári Doprastavu už jeden krok v snahe zachrániť firmu spravili. Spriaznenému Metrostavu predali svoje dve dcérske spoločnosti. "Získalo sa 20 miliónov eur, ale, bohužiaľ, banky o túto sumu stiahli svoje úverové rámce a tým sa ten zámer finančného posilnenia nesplnil," vysvetlil Šesták.