StoryEditor

Ekonomike sa darí aj naďalej

03.10.2003, 00:00
Autor:
HNHN
Rast hrubého domáceho produktu dosiahol v druhom štvrťroku 3,8 %. Na výsledkoch rastu HDP za druhý kvartál možno pozorovať pokračovanie zmeny štruktúry rastu HDP z prvého kvartálu. Kým v minulom roku rast HDP výrazne ťahala konečná spotreba domácností, v prvom a v druhom štvrťroku tohto roku vedúcu funkciu prebral zahraničný dopyt, pričom konečná spotreba domácností dokonca v druhom štvrťroku aj klesla.

Konečná spotreba domácností vplyvom zásahov vlády na prelome tohto roku, ako aj pokračovaním a pripravovaním ďalších zásahov (zmeny spotrebných daní), zaznamenala v druhom štvrťroku tohto roku pokles o 0,23 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Pokles konečnej spotreby domácností bol naposledy zaznamenaný vo štvrtom kvartáli 1999. Aj príspevok konečnej spotreby domácností k rastu HDP bol záporný (0,12 %), čo znamená, že ak by ostatné zložky HDP zostali nezmenené a zmenila by sa iba konečná spotreba domácností, tak by Slovensko zaznamenalo pokles HDP. Konečná spotreba verejnej správy podľa očakávaní aj v tomto štvrťroku klesla. Tento pokles bol očakávaný ako súčasť reštriktívnej fiškálnej politiky implementovanej vládou od začiatku roku 2003. Celkovo možno zhodnotiť, že konečná spotreba spolu klesla o 0,39 % ako následok reformných krokov. Celkový pokles konečnej spotreby sa dá odôvodniť aj vysokým porovnávacím obdobím, pretože v minulom roku bol zaznamenaný vysoký rast reálnych miezd a odklad deregulácií, čo vytvorilo vysokú porovnávaciu základňu, ktorú ekonomika po spustení deregulácií už nebola schopná dosiahnuť. Nie príliš pozitívnou správou je opätovný pokles tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorý vo svojej podstate prestavuje investície a naznačuje vývoj budúcnosti. Pokles tvorby hrubého fixného kapitálu predstavuje teda negatívny faktor budúcich období. V druhom štvrťroku 2003 hlavným rastovým faktorom bol vývoz tovarov a služieb, ktorý zaznamenal nárast o 24,0 %. Tento nárast je v súlade s očakávaniami a výsledkami, ktoré vykazovala zahraničnoobchodná bilancia počas druhého štvrťroku. Rast dovozu výrobkov a služieb znížil svoju dynamiku oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Môžeme konštatovať, že Slovenská republika v stálych cenách opäť dosiahla pozitívne saldo čistého exportu. Príspevok čistého exportu k rastu celkového HDP bol taký významný, že ak by vzrástol iba čistý export a ostatné položky by zostali nezmenené, tak by HDP vzrástol takmer o 6,4 %. Z tohto pohľadu môžeme poznamenať, že HDP bol ťahaný zahraničným dopytom, pričom domáci dopyt klesol. Pokles domáceho dopytu bol naposledy zaznamenaný v treťom kvartáli roku 2000.


Ak sa pozrieme na tvorbu HDP, vidíme, že aj v prvom štvrťroku 2003 bol ťahúňom ekonomiky priemysel, finančné sprostredkovanie, školstvo a obchod. Tvorbu pridanej hodnoty na úrovni nižšej ako v minulom roku dosiahli hotely a reštaurácie, verejná správa a obrana a ostatné spoločenské služby. Predpokladáme, že štruktúra hrubého domáceho produktu bude mať aj naďalej podobný vývoj ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. Novoprijaté zmeny spotrebných daní, ktoré sú platné od začiatku augusta, opäť znížia dynamiku reálnych miezd, a tým aj konečnej spotreby domácností. Vysoké tempo rastu by nemala dosiahnuť ani konečná spotreba verejnej správy. Dôležité bude, ako sa budú vyvíjať investície, ale kľúčovou otázkou je predovšetkým dynamika zahraničného dopytu.
Rast spotrebiteľských cien v auguste dosiahol dynamiku 1,0 % na mesačnej báze, čo sa prejavilo rastom cenovej hladiny o 9,2 % na medziročnej báze. Tento očakávaný rast bol spôsobený rastom spotrebných daní, ktorých zmenené sadzby začali platiť od 1. augusta 2003. Tento rast spotrebných daní sa jednoznačne odrazil aj na raste cenovej hladiny. Najvyšší rast cien dosiahli komodity, na ktoré sa vzťahuje rast spotrebných daní. Alkoholické nápoje a tabak, ako aj ceny v doprave vzrástli v auguste o 5,7 %. Vplyv tohto rastu bol veľmi významný, pretože keby sa zmenili iba ceny komodít zaradených do skupín alkohol a tabak a doprava a zvyšok komodít spotrebného koša by cenu nezmenil, tak by cenová hladina stúpla o 0,9 %. Vysoký rast cien zaznamenali aj položky v oblasti rekreácie a kultúry, hlavne ako následok vyšších koncesionárskych poplatkov. Na zníženie dynamiky rastu významnejšie pôsobil iba pokles cien potravín a nealkoholických nápojov. V blízkej budúcnosti ovplyvnia cenovú hladinu okrem sezónnych výkyvov cien aj ceny telekomunikačných služieb a v decembri aj ďalšie deregulácie ceny povinného poistenia zodpovednosti za škodu. Podľa nášho názoru by v roku 2003 mala cenová hladina priemerne vzrásť o 8,5 %.


Bilancia zahraničného obchodu za august 2003 zaznamenala už tretíkrát v jednom roku prebytok (1 391 mil. Sk). Dosiahnutie prebytku počas troch mesiacov toho istého roku zaraďuje rok 2003 medzi najlepšie roky slovenského exportu. Výraznú zmenu zaznamenal kumulovaný deficit zahraničného obchodu, ktorý za osem mesiacov tohto roku klesol o 40,6 mld. Sk (-77,6 %) v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Celkovo možno poznamenať, že kumulovaný deficit za osem mesiacov klesol o 77,6 %. Schodok obchodnej bilancie na dvanásťmesačnej báze klesol podľa prepočtov Slovenskej ratingovej agentúry na 45,985 mld. Sk, čo predstavuje približne 3,9 % z hrubého domáceho produktu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o ďalšie zníženie. Rast slovenského exportu v auguste vzrástol o 25 %, pričom priemerná dynamika za osem mesiacov dosiahla 22 %. Je to výsledok mierne prekvapivý, keďže rast exportu v auguste na porovnateľnej úrovni bol naposledy dosiahnutý v roku 1998. Jednoznačne najlepšie výsledky z významných exportných odvetví vykázal export dopravných prostriedkov, ktorý v júni 2003 vzrástol o 85 % oproti augustu 2002 a navyše sa pri exporte dopravných prostriedkov neprejavilo obvyklé augustové zníženie exportu. Vysoký nárast v rovnakom porovnávacom období zaznamenal aj export strojov, ktorý vzrástol o viac ako 28,0 %. Aj keď export kovov vzrástol v júni iba o 7,5 %, celkovo prispel k rastu celého slovenského exportu. Pozoruhodným je aj fakt, že medzi krajiny, s ktorými má Slovensko najväčší obchodný prebytok, sa postupne zaradili aj USA. Nemalou mierou sa na tom podieľa export automobilov, konkrétne terénne vozidlo VW Touareg, ktoré sa vyrába iba v Bratislave a svojím charakterom viac zodpovedá americkým spotrebiteľom. Dovoz tovaru vzrástol v auguste o 13,8 %, pričom tento rast je druhý najvyšší v tomto kalendárnom roku. Pri porovnaní komoditnej štruktúry dovozu za mesiac jún v roku 2003 a 2002 zistíme, že z dôležitých komodít najväčší nárast zaznamenal dovoz dopravných prostriedkov, ktorý vzrástol o 43,8 %. Výrazný nárast zaznamenal aj dovoz strojov a prístrojov, ktorý vzrástol o 21,4 %. Z významných komodít rast dosiahol aj dovoz kovov (11,9 %) a nerastných surovín (3,7 %). NBS minulý týždeň pristúpila k miernemu zníženiu kľúčových úrokových mier, čo sa dá chápať ako signál pozitívneho vývoja ekonomiky. V prípade ďalšieho pozitívneho vývoja ekonomiky je možné v blízkej budúcnosti očakávať ďalšiu úpravu kľúčových úrokových sadzieb.


Index ESO (ekonomická sila občana) v siedmom mesiaci toho roka zaznamenal ďalší pokles o dve desatiny bodu a dosiahol 102,0 bodu. Medziročná dynamika rastu indexu sa znížila na 0,15 %. Na uvedenom poklese sa najviac prejavil index výdavkov, ktorý v sebe zahŕňa maloobchodné tržby a medzimesačne klesol o 0,77 bodu. Tento fakt sa prejavil aj vo výsledkoch HDP za druhý štvrťrok, keď konečná spotreba domácnosti klesla o 0,2 p. b. v stálych cenách 1995. Ďalším faktorom podieľajúcim sa na poklese indexu ESO je index reálnych vkladov, ktorý oproti predchádzajúcemu mesiacu klesol o 0,38 p. b., čo bolo spôsobené dlhodobým poklesom úrokových sadzieb a čo následne spôsobuje pokles vkladov v komerčných bankách a ich prelievanie do otvorených podielových fondov. Index zamestnanosti taktiež klesá, čo potvrdzuje dlhodobý trend poklesu zamestnanosti vo vybratých odvetviach, ktorý na jednej strane znamená útlm, ale na druhej strane to je aj indikátor rastu produktivity práce. Index príjmov klesol o 0,17 p. b. Tento fakt je vyvolaný rastom cenovej hladiny a poklesom reálnych miezd v sledovaných odvetviach s výnimkou dopravy a telekomunikácií. Index nezamestnanosti zaznamenal ako jediný výraznejší rast na úrovni 1,35 p. b., čo bolo spôsobené sezónnosťou a taktiež sprísnením podmienok v evidencii nezamestnaných. Index kúpnej sily v cudzine naďalej rástol, z dôvodu posilňovania slovenskej meny oproti euru a americkému doláru, čo umožňuje lacnejšie nákupy tuzemcov v zahraničí.

 

CPI

Jadrová inflácia

Čistá inflácia

PPI

Potraviny

Jan98

7,2

6,1

6,7

4,1

4,8

Feb

7,5

6,5

6,9

3,5

5,7

Mar

7,2

6,2

7,0

4,2

4,6

Apr

7,0

6,1

6,7

3,7

5,0

May

7,6

6,9

6,6

4,4

7,7

Jun

7,4

6,7

6,6

4,1

6,9

Jul

7,0

6,3

6,5

3,6

5,8

Aug

5,7

5,8

6,1

2,8

5,1

Sep

5,9

5,8

5,8

3,1

5,9

Oct

6,2

5,7

5,7

2,1

5,7

Nov

5,9

5,5

5,4

2,2

5,6

Dec

5,6

5,2

5,5

1,6

4,6

Jan99

6,8

5,4

6,2

1,4

3,8

Feb

6,9

5,2

6,5

1,4

2,6

Mar

7,0

5,2

6,6

1,4

2,3

Apr

7,1

5,2

7,1

1,4

1,4

May

6,7

4,7

7,4

1,5

-0,9

Jun

7,1

5,1

7,9

1,9

-0,6

Jul

13,6

6,1

9,2

4,1

-0,5

Aug

14,4

7,0

9,9

6,0

0,6

Sep

14,7

7,3

10,2

5,5

1,1

Oct

14,0

6,9

9,9

6,2

0,6

Nov

13,9

6,9

9,8

7,2

0,7

Dec

14,2

7,0

9,7

7,7

1,3

Jan00

13,6

6,7

8,6

8,5

2,6

Feb

16,4

7,0

8,7

9,6

3,3

Mar

16,6

7,0

8,7

10,2

3,3

Apr

15,9

6,4

7,9

10,9

3,0

May

16,0

6,5

7,7

11,6

3,8

Jun

15,4

5,8

7,1

11,9

2,9

Jul

9,2

5,3

5,9

10,3

4,0

Aug

8,7

4,8

5,0

8,8

4,3

Sep

8,7

4,9

5,0

8,9

4,6

Oct

8,4

4,8

4,6

8,8

5,2

Nov

8,6

4,9

4,5

8,9

5,7

Dec

8,4

4,6

4,1

9,1

6,0

Jan01

7,7

4,0

3,7

9,0

4,7

Feb

6,7

3,6

3,6

9,9

3,5

Mar

7,1

4,0

3,4

9,7

5,3

Apr

7,6

4,8

4,0

9,2

6,9

May

7,7

5,0

4,0

7,9

7,2

Jun

8,0

5,4

3,8

7,5

9,2

Jul

8,0

5,2

3,4

6,2

9,4

Aug

7,8

4,9

3,6

5,9

8,1

Sep

7,4

4,4

3,5

4,8

6,5

Okt

7,1

4,0

3,3

3,6

5,5

Nov

6,5

3,3

3,1

2,4

3,7

Dec

6,5

3,2

3,0

2,2

3,7

Jan02

6,2

3,7

3,3

2,4

4,5

Feb

4,3

3,4

2,5

2,3

5,6

Mar

3,6

2,7

2,2

1,5

4,2

Apr

3,6

2,6

2,2

2,0

3,6

May

3,2

2,1

1,7

2,1

3,1

Jun

2,6

1,2

1,7

1,4

0,0

Júl

2,0

1,2

2,2

2,0

-1,7

Aug

2,7

1,5

2,3

2,1

-0,9

Sep

2,8

1,6

2,2

2,3

0,1

Oct

2,9

1,7

2,4

2,2

-0,2

Nov

2,9

1,7

2,1

2,2

0,5

Dec

3,4

1,9

2,7

2,3

-0,2

Jan03

7,3

1,9

3,0

7,5

-1,0

Feb

7,6

2,3

3,6

8,9

-1,4

Mar

8,0

2,4

3,8

9,3

-1,4

Apr

7,7

1,9

3,3

8,2

-1,7

Máj

7,6

1,9

3,1

7,8

-1,5

Jún

8,4

3,1

4,0

 

0,7

Júl

8,7

3,3

4,2

 

0,9

Aug

9,2

2,7

3,4

 

0,6

 

rast HDP (v % medziročne)

1Q 94 4,6
2Q 94 3,6
3Q 94 7,3
4Q 94 5,1
1Q 95 5,2
2Q 95 7,5
3Q 95 6,5
4Q 95 6,6
1Q 96 5,7
2Q 96 5,9
3Q 96 6,0
4Q 96 5,7
1Q 97 5,7
2Q 97 5,5
3Q 97 5,8
4Q 97 5,6
1Q 98 6,2
2Q 98 5,7
3Q 98 5,0
4Q 98 -0,9
1Q 99 0,7
2Q 99 2,4
3Q 99 -0,4
4Q 99 2,6
1Q 00 1,2
2Q 00 1,8
3Q 00 2,5
4Q 00 3,2
1Q 01 3,0
2Q 01 2,8
3Q 01 3,5
4Q 01 3,9
1Q02 3,9
2Q02 4,0
3Q02 4,3
4Q02 5,4
1Q03 4,1
2Q03 3,8

01 - Modified: 2002-11-13 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Dolár sa vyšplhal z miním 02 - Modified: 2002-11-13 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: V bankovníctve pracovalo ku koncu septembra 21 433 ľudí 03 - Modified: 2010-02-25 08:22:40 - Feat.: 0 - Title: Golonka veril v úspech proti Švédsku: Máme aj na Kanadu
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. jún 2022 22:14