Rezort práce pripravil opatrenia, ktoré majú obmedziť prácu evidovaných nezamestnaných na úrade práce na dohodu. Po novom má byť dohoda podľa Zákonníka práce obmedzená na 40 dní v roku. V súčasnosti môžu ľudia pracovať na dohodu a byť na úrade práce, ale ich zárobok nesmie prekročiť 148,57 eura mesačne. Zmeny pre dohodárov má priniesť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú na dnešnom stretnutí s novinármi predstavil štátny tajomník ministerstva Branislav Ondruš.
"Zdá sa nám, že 40 dní je dostatočne dlhá doba na to, aby človek neprišiel o pracovné návyky. Zároveň je to dostatočné obmedzenie na to, aby takýto človek nemohol byť zneužívaný na čiernu prácu. My dnes reálne nedokážeme odhaliť a dokázať čiernu prácu v prípade ľudí, ktorí majú podpísané dohody," podotkol Ondruš.
Dlhoročná práca na dohodu
Podľa jeho slov uchádzači presahujú rozsah práce, ktorá sa pri dohodách predpokladá. "Máme desaťtisíce ľudí, ktorí majú dohody celoročne a desaťtisíce, ktorí majú dohody niekoľko rokov po sebe, dokonca veľmi často u toho istého zamestnávateľa," uviedol Ondruš. Predpokladá, že prijatie novely prispeje k tomu, že približne 20-tisíc až 30-tisíc evidovaným nezamestnaných sa bude môcť vďaka zmenám zamestnať.
Novelou zákona sa má časovo upraviť možnosť vykonávania zárobkovej činnosti na zákonom stanovené obdobie v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa. Ministerstvo navrhuje okrem stanovenia doby práce na dohodu aj vylúčenie možnosti zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého uchádzač o zamestnanie pracoval pred zaradením do evidencie.
Uchádzači o zamestnanie majú mať taktiež povinnosť nahlasovať úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem. Za porušenie tohto ustanovenia bude môcť byť uchádzač vyradený z evidencie. Ministerstvo zároveň navrhuje zachovať maximálnu hranicu odmeny za zárobkovú činnosť vo výške 75 percent sumy životného minima.
Vyššia motivácia
Právna norma má podľa rezortu práce zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie úradu práce, a to na obdobie šiestich mesiacov od skončenia zamestnania, ak sa sprostredkované zamestnanie predčasne skončí do jedného mesiaca od jeho začatia, a to opakovane. Toto sa nemá týkať prípadov, ak sa skončí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov.
Ministerstvo vyčíslilo, že priemerný počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí počas evidencie na úrade práce vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru, v posledných rokoch predstavoval okolo 60-tisíc ľudí. Ako uviedol Ondruš, inšpektoráty práce spolu s úradmi dlhodobo upozorňujú, že tieto dohody sú masovo zneužívané na krytie nelegálnej práce.
Len vlani sa na úrady práce zaevidovalo celkovo 241-tisíc občanov, z toho takmer 40-tisíc bolo vyradených z dôvodu nástupu do zamestnania, ale do troch mesiacov sa opätovne zaevidovali na úrad práce, pričom jedna tretina z nich tak urobila do jedného mesiaca. Navrhované opatrenie má podľa rezortu práce zabrániť špekulatívnemu prístupu ľudí pri sprostredkovaní zamestnania úradom.
V parlamente až budúci rok
Dôvodom pre vyradenie z evidencie úradu práce má byť aj to, ak človek odmietne ponuku zúčastniť na akomkoľvek nástroji, ktorý mu má pomôcť uplatniť sa na trhu práce. Ide o nástroje, akými je poradenstvo, rekvalifikácia, alebo aktivačná práca, ktoré ponúkajú úrady práce.
Novelou zákona sa má zrušiť aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe, alebo aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby. Absolventská prax a dobrovoľnícka služba sa podľa návrhu zákona bude môcť vykonávať najviac 20 hodín týždenne.
Zároveň sa má umožniť absolventom vykonávať absolventskú prax v oblastiach, ktoré nemusia zodpovedať dosiahnutému stupňu a odboru vzdelania. Právna norma má upraviť aj poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou, ktorý bude možné vyčerpať v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnávateľa.
Právnu normu predloží ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania. Parlament by sa ňou mal zaoberať až v budúcom roku. Ministerstvo predpokladá, že účinnosť by mohla nadobudnúť v apríli alebo v máji budúceho roka.