Popri štedrých sociálnych balíčkoch chystá vláda aj politiku biča na tých, ktorí zneužívajú pravidlá. „Musíme jasne oddeliť tých, ktorí nechcú pracovať, od tých, ktorí chcú,“ vyhlásil včera premiér Róbert Fico. V tomto našla jeho ľavicová vláda podporu najväčších zamestnávateľských združení. Spor však nastáva v tom, ako to dosiahnuť.
Podľa ekonóma Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied sú najlepším motívom, ako presvedčiť ľudí pracovať, peniaze, konkrétne zvýšenie minimálnej mzdy. „Ak sú dávky v hmotnej núdzi skoro rovnaké ako minimálna mzda, čo prinúti týchto ľudí pracovať?“ pýta sa. Zvýšenie minimálnej mzdy je zároveň ďalší z cieľov, ktoré si vláda určila. Zo súčasných 405 eur by mala v budúcom roka narásť na 435 eur a Smer chce, aby sa už o pár rokov začínala číslicou päť. Zvyšovanie mzdových nákladov sa však dlhodobo nepáči práve zamestnávateľom, ostatné kroky však vítajú.
Menej účelových dohôd
Ministerstvo chce sprísniť aj pravidlá pre zárobky ľudí evidovaných na úrade práce. Obchádzanie pravidiel je podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti jedným z najväčších problémov v tejto oblasti. Zárobkovú činnosť popri poberaní dávok vykoná približne 60-tisíc ľudí. Po novom budú dohody obmedzené na 40 dní v roku a uchádzač si nebude môcť privyrábať vo firme, v ktorej pracoval pred zaradením do evidencie. Podobné kroky našli zhodu aj u sociálnych partnerov na tripartite.
Podľa ministra Jána Richtera nie je cieľom škrtať ľudí z evidencie uchádzačov, ale naopak. ,,Chceme motivovať ľudí, aby mali záujem pracovať,“ povedal. Podľa Inštitútu zamestnanosti by pri takejto čiernej práci mali byť sankcionovaní najmä zamestnávatelia. Výrazne by tak klesol počet ľudí využívajúcich systém, vysvetľuje Páleník. Dnes sú postihovaní vyradením z evidencie iba zamestnanci, ktorým dokážu, že obchádzajú pravidlá. Nové pravidlá by mali platiť od mája.
Osobný bankrot
Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje, že motivovať ľudí k práci pomôžu aj nové pravidlá pre osobný bankrot, ktoré už schválil parlament. V súčasnosti sa napríklad bezdomovcom neoplatí legálne pracovať, pretože im podstatnú časť príjmu stiahne exekútor. Často ide o nezaplatenú pokutu za cestovanie načierno, ktorá rokmi nesplácania narástla do obrovských rozmerov.
„Účelom zmien v konkurznom zákone je dať druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo aj nie, ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať,“ vysvetľuje predkladateľka zákona a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Vďaka novým pravidlám si ľudia môžu vyriešiť svoju situáciu cez takzvané oddlženie. A to jednou z dvoch alternatív: konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Pri konkurze sa veritelia uspokoja z predaja majetku dlžníka. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období spláca sumu, ktorú určí súd.
Pätica sociálnych opatrení
Okrem snahy rozdeliť nezamestnaných na tých, ktorí chcú a ktorí nechcú pracovať, predstavili premiér Robert Fico a minister práce Ján Richter aj ďalšie sociálne opatrenia. Minimálna mzda by mala vzrásť na viac ako 500 eur ešte skôr než v pôvodne ohlásenom roku 2020. Od mája sa má zvyšovať tiež maximálna hranica pre vyplácanú materskú. Posilniť sa má aj motivácia k generačnej solidarite. Viac peňazí by mali dostávať ľudia, ktorí nepracujú, lebo sa starajú o bezvládnych rodičov či dlhodobo choré dieťa. Vláda sa chystá zotrieť rozdiely medzi takzvanými starodôchodcami a novými dôchodcami. Ľuďom, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2004, sa nanovo prepočítajú penzie podľa nových pravidiel. Viac ako 80-tisíc ľuďom tak narastie starobný dôchodok priemerne o 50 eur.