Výber úzkej skupiny amerických firiem, ktoré zvolila vládna administratíva USA pre obnovu Iraku, neznamená, že sa na projektoch nebudú podieľať britské a v širšom zmysle i európske firmy. Vyhlásil to Andrew Natsios, administrátor americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID). Voči šanciam slovenských firiem sú však skeptickí mnohí ekonómovia, ako aj samotní podnikatelia. Najmä vo svetle toho, ako sa nemohli zapojiť do obnovy Kuvajtu po prvej vojne v Perzskom zálive či neskôr do obnovy Juhoslávie.
Na budúci týždeň navštívi minister hospodárstva Robert Nemcsics USA, kde chce rokovať aj o možnostiach zapojenia slovenských firiem do obnovy Iraku. Americkej administratíve predloží zoznam firiem, ktoré majú potenciál zapojiť sa najmä do infraštruktúrnych projektov. Podľa Nemcsicsa v zozname nebudú chýbať najväčšie stavebné a energetické spoločnosti, no pôjde aj o desiatky menších firiem. O reálnych šanciach však nechcel špekulovať s odôvodnením, že ešte ani nie je jasné, pod koho gesciou sa bude obnova diať, či bude v rukách USA alebo OSN. Aj podľa ministrových slov však pôjde "iba o prvý kontakt, ktorým chceme vyslať signál, že máme potenciál slovenských dodávateľov".
"S nami možnosti stavebných firiem pri obnove Iraku nekonzultoval nikto, minister mi ani pri poslednom stretnutí nič o svojej ceste do USA nehovoril," povedal prezident Zväzu stavebných podnikateľov Ivan Slávik. Myslí si, že možnosti slovenských stavbárov zúčastniť sa na obnove Iraku nie sú žiadné. "Uchytí sa len ten, kto má a dá peniaze na obnovu, tak ako to bolo v Juhoslávii," skonštatoval.
Ani Zväz elektrotechnického priemyslu neposkytoval ministrovi podklady a typy. Podľa šéfa zväzu Teodora Lysáka by sa určite uplatnila slovenská energetika, transformátory z BEZ, káblová výroba VUKI, dodávky tElektrokarbonu, ale mohli by sa obnoviť aj dodávky traktorov z HTC, Holdingu.
Dodržiavame embargo
Bezpečnostná rada OSN uvalila v dôsledku napadnutia Kuvajtu na obchod s Irakom dvanásťročné embargo. Obchodná výmena Slovenska s touto je aj preto nepatrná. Od roku 1994 do konca vlaňajška sme z Iraku doviezli tovar za 922-tisíc korún, najmä čerstvé ovocie a sedadlá. V rovnakom období sme do Iraku vyviezli tovar za 82 miliónov korún. Najvýznamnejšou vývoznou položkou boli stroje a mechanické prístroje, konkrétne náhradné dielce a v roku 2001 aj traktory. Ďalej to boli herbicídy, prípravky proti klíčeniu rastlín, železo, oceľ, čerpadlá, montované stavby, jednonápravové prívesy, minerálne oleje a zubolekárske náradie.
Štandardná dohoda
Slovensko má s Irakom podpísanú obchodnú dohodu. V novembri 2000 počas Bagdadského medzinárodného veľtrhu ju uzavrel vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach. Uskutočnilo sa aj 1. zasadnutie slovensko-irackej zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu. "Obchodná dohoda je štandardným dokumentom vyplývajúcim z pravidiel WTO, ktorý je v súlade s platnými rezolúciami OSN, vytvára medzinárodne právny rámec obchodnej spolupráce," informovalo HN ministerstvo hospodárstva. V protokole z 1. zasadania zmiešanej komisie boli určené oblasti spolupráce. Išlo najmä o zapojenie SR do programu OSN ropa za potraviny. Konkrétnym výsledkom bola dodávka 200 rozložených súprav traktorov pre iracké poľnohospodárstvo. K ďalšiemu plneniu pre rast napätia až doteraz nedošlo. Odložilo sa aj 2. zasadnutie zmiešanej komisie na neskorší termín.
Obchodná výmena medzi Slovenska s Irakom (v tis. Sk) 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002
Dovoz 0 0 8,1 336,5 0 11,7 0 262,9 302,0
Vývoz 1,0 6 711,1 60,6 27,0 22,4 1 015,0 15,1 55 028,0 18 673,9
Obrat 1,0 6 711,1 68,7 363,5 22,4 1 026,7 15,1 55 290,9 18 975,9
Saldo 1,0 6 711,1 52,5 -309,5 22,4 1 003,3 15,1 54 765,1 18 371,9
Zdroj: MH SR