Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky je nižšia ako českej, estónskej či hongkonskej. V hodnotení švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu bolo pred nami ďalších 22 krajín a regiónov s počtom obyvateľstva pod 20 miliónov. Slovensko skončilo, podobne ako naši hokejisti, tretie. Na rozdiel od Šatanovho "dream tímu" však od konca. Za nami zostalo len Slovinsko a Jordánsko. Osobitne bola hodnotená skupina krajín a regiónov s viac ako 20 miliónmi obyvateľov, v ktorej dominovali USA pred Austráliou a Kanadou. V našej skupine bolo najlepšie Fínsko.
Index posudzuje 321 kritérií z oblastí -- ekonomický rast, efektivita vlády, podnikov a infraštruktúra. Údaje sa získavajú z medzinárodných organizácií, ale i z národných zdrojov. K hodnoteniu sa pridáva aj prieskum medzi manažérmi a ekonómami, ktorí sa vyjadrujú k úrovni legislatívy, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie či zahraničných vzťahov.
V prípade SR inštitút negatívne hodnotil veľkú nezamestnanosť, vysokú mieru korupcie -- hlavne v justícii a colnej správe, nízku etiku podnikania a nerozvinutý kapitálový trh. Problémom sú tiež deficity verejných financií, obchodnej bilancie a nízke investičné ratingy v porovnaní s ostatnými krajinami.
Najsilnejšími stránkami Slovenska v rámci indexu sú rast reálneho HDP, prílev zahraničných investícií, rast produktivity, konkurencia v bankovom sektore, zvyšovanie kvality riadenia verejných financií a kvalifikovaná pracovná sila.
"K podobným prieskumom sa staviam s odstupom, pretože v nich môže dôjsť k rôznym metodickým skresleniam," hovorí analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Zvlášť si myslí, že regionálne alebo spolupracujúce organizácie sú na domáce dianie často kritickejšie ako zahraničie, ktoré je garantom podobných hodnotení. "Môžeme mať pozíciu, ktorá nám nebola reálne pridelená," povedal. Ako príklad uvádza aj nelichotivé postavenie predposledného Slovinska, ktoré je jedným z najbohatších kandidátov na vstup do EÚ.
Podľa Martina Kapka z ministerstva hospodárstva hodnotenie vystihuje realitu. "Úlohou bolo zozbierať údaje, dotazníky a problémy ako korupcia alebo vymáhateľnosť práva sa hodnotili podľa názorov manažérov a expertov," povedal Kapko. Na projekte indexu konkurencieschopnosti ekonomiky 2003 spolupracovalo so švajčiarskym inštitútom 52 partnerských organizácií z celého sveta. Údaje zo Slovenska zhromažďovala Nadácia F. A. Hayeka.
Poradie podľa Svetového indexu konkurencieschopnosti
2003 2002 2001
Fínsko 1 2 4
Singapúr 2 6 3
Dánsko 3 4 10
Hongkong 4 10 2
Švajčiarsko 5 3 6
Luxembursko 6 5 5
Švédsko 7 7 7
Holandsko 8 1 1
Island 9 11 11
Rakúsko 10 8 9
Slovensko 27 23 22
Pozn.: skupina krajín do 20 mil. obyvateľov
Zdroj: Inštitút pre rozvoj manažmentu
StoryEditor