Železničná doprava zostáva najbezpečnejším druhom hromadnej dopravy, no opakované prípady prejazdu návestidiel zakazujúcich jazdu ukazujú, že Slovensko musí urýchliť zavádzanie systémov ETCS a ďalších technológií, ktoré dokážu eliminovať následky ľudského zlyhania.
Uviedol to prodekan pre vedu a výskum Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Gašparík.
Otázky po nedávnych udalostiach
Nedávne udalosti na železnici vrátane nehody v Krpeľanoch, mimoriadnej udalosti v Bernolákove či viacerých prípadov nerešpektovania návestidiel zakazujúcich jazdu podľa neho prirodzene vyvolávajú otázky o bezpečnosti železničnej dopravy. Pri hodnotení príčin je však potrebné vychádzať zo záverov odborného vyšetrovania a vyhnúť sa zjednodušeným záverom.
„Bezpečnosť železničnej prevádzky je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov. Popri technickom stave infraštruktúry a vozidiel zohrávajú významnú úlohu organizácia prevádzky, pracovné zaťaženie zamestnancov, kvalita výcviku a ľudský faktor. Väčšina závažných mimoriadnych udalostí vzniká kombináciou viacerých okolností, nie jedinou príčinou,“ priblížil Gašparík.
Podotkol, že osobitnú pozornosť si zasluhujú prípady prejazdu návestidla zakazujúceho jazdu, pretože ide o jedno z najzávažnejších prevádzkových rizík, ktoré sledujú všetky európske železnice. „Práve preto sa v Európe zavádzajú systémy ETCS, ktoré dokážu v prípade chyby rušňovodiča automaticky zasiahnuť a zabrániť vzniku nehody,“ dodal.
Požiadavky na kvalifikáciu klesli
Železničná doprava sa podľa prodekana zároveň stretáva s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Spresnil, že v minulosti boli na výkon profesie rušňovodiča kladené vyššie požiadavky na odborné technické vzdelanie.
„Ich zmiernenie pomohlo riešiť personálny nedostatok, zároveň však otvorilo odbornú diskusiu o zachovaní potrebnej úrovne technických vedomostí a profesijnej pripravenosti nových zamestnancov. Treba však zdôrazniť, že k zlyhaniu môže dôjsť aj pri skúsených rušňovodičoch, preto nemožno príčiny nehôd zužovať iba na otázku kvalifikácie,“ doplnil.
Podľa Gašparíka bude z dlhodobého hľadiska potrebné pokračovať v modernizácii infraštruktúry, zabezpečovacích zariadení a systémov riadenia dopravy, zároveň posilňovať odbornú prípravu zamestnancov a bezpečnostnú kultúru v celom sektore.
„Práve kombinácia kvalitne pripraveného personálu, modernej infraštruktúry a pokročilých systémov zabezpečenia jazdy vlaku predstavuje najúčinnejšiu cestu k ďalšiemu zvyšovaniu bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku,“ uzavrel prodekan.
