Nové diaľnice možno pokryjú aj cementom

Povedal to včera štátny tajomník ministerstva dopravy Ján Kotuľa. Nová technológia výstavby týchto vozoviek, ktorá v posledných rokoch prešla prudkou inováciou, by sa tak mohla reálne stať alternatívou pre doteraz takmer výhradne využívané asfaltové technológie.
Diskusia o možnosti využitia cemetovobetónových vozoviek, ktorú iniciovali výrobcovia cementu a vápna, sa oproti Českej republike oneskoruje o niekoľko rokov. Podľa Marie Birnbaumovej z Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR naši susedia získavajú skúsenosti s využitím nových technológií na niektorých veľmi zaťažovaných úsekoch už od roku 1995. Ich hlavným benefitom je vysoká odolnosť a z dlhodobého hľadiska nízke náklady na údržbu pri zachovaní podobných užívateľských vlastností ako má asfalt. Negatívom sú vyššie zriaďovacie náklady, čo však podľa skúseností českého riaditeľstva ciest a diaľnic nemusí byť kvôli zmenám v cene ropy vždy pravidlom.
Jedným z dôvodov, prečo sa Slovensko doteraz takouto alternatívou na rozdiel od iných krajín nezaoberalo, je podľa Kotuľu, že na to nie sú pripravení dodávatelia stavebných prác. Nákup nového vybavenia by si vyžadoval až 100-miliónové investície. Podľa Františka Klepetka z Doprastavu však pripravenosť slovenských stavebných spoločností nie je prekážkou. Pri dokončovaní vozovky sa môžu spojiť s iným, už vybaveným partnerom. Prezident Zväzu výrobcov cementu a vápna Mario Grassl vidí problém celkom inde: "Rozpočet na výstavbu ciest a diaľnic sa tvorí len z hľadiska počiatočných nákladov. Nezohľadňuje peniaze potrebné z dlhodobého hľadiska na údržbu." Na Slovensku je v súčasnosti menej ako percento betónových ciest, v Nemecku je to 31 a v Belgicku až 41 percent. Podľa Grassla sa používanie cementovobetónových ciest vypláca na vysokofrekventovaných cestách a rýchlostných komunikáciách, kde prejde viac ako 500 nákladných áut denne.