„Aténam klope bankrot na dvere... Grécko čakajú ďalšie štrajky, Atény sa topia v odpade... Grécko má len jednu šancu... Nemci tvrdia, že sa Grécko s eurozónou rozlúči...“ Toto sú titulky, ktoré takmer každý deň zaplavujú nielen stránky novín, kričia na nás z televíznych správ. A verte mi, nielen na Slovensku sa stávajú hlavnou témou pri kávičke. To, že má krajina veľké problémy, je už všetkým známe. Ako aj to, že už nikto nechce podporovať „darmožráčov“, ako začal Grékov svet nazývať. Ale kde je pravda?
„Keď život musí ísť ďalej“
Po príchode na Slovensko zo služobnej ceste z Atén by som sa však k skupine Európanov, ktorí považujú Grékov za tučných, bohatých a lenivých, už nepridala. Moje predstavy o živote v tejto krajine sa totiž vôbec nenaplnili. Napriek tomu, že sa Grécko bankrotu nevyhne a tiež je otázne, či sa im vôbec ešte niekedy podarí vyhrabať z dlhov, život sa tu vôbec nezastavil.
Ruch na ulici nepominul, na každom kroku si musíte dávať pozor, aby vás nezrazili motorkári, pretože tento dopravný prostriedok je tu veľmi populárny. Tí, ktorí ešte majú kam, tak chodia do práce. Pouliční predajcovia sa aj naďalej usmievajú, avšak o niečo viac sa snažia ponúkať svoje suveníry. Darmo, kríza doľahla takmer na každého Gréka.
A ako celú situáciu vnímajú ľudia? Aby som našla odpoveď na túto citlivú otázku, vynechala som niekoľko stretnutí s politikmi a rozhodla sa vyjsť do ulíc. Sčasti aj preto, že ma už nebavilo počúvať reči politickej špičky o tom, ako sa budú snažiť všetko zvládnuť, o tom, ako robia opatrenia a nepripustia si, že za terajšiu situáciu sú v prvom rade vinní oni.
Kúpte si magnetku
Na odporúčanie môjho novinárskeho kolegu som sa vybrala na Plaku – hádam najrušnejšiu ulicu v Aténach. Keď sem prídete, hneď vás očarí pestrofarebnosť: na každom rohu sú obchodíky, reštaurácie, kde môžete ochutnať tradičné grécke jedlá. Samozrejme, kúpila som si gyros a tváriac sa, že potrebujem kúpiť suveníry, som zamierila do obchodíka s keramikou. Hneď ako som vošla, s úsmevom sa mi začala venovať majiteľka.
Jej úsmev sa však v okamihu stratil, keď som prezradila, že som novinárka a spýtala som sa jej, ako vníma súčasnú situáciu. Rozhovorila sa. Na chvíľku som dokonca mala pocit, že potrebuje cudzincovi vysvetliť, čo sa v Grécku deje. „Mám doma tri deti. S manželom vlastníme len tento obchod a snažíme sa tak uživiť našu rodinu. Situácia je však veľmi zlá. Vláda robí neustále zmeny, platíme vyššie dane,“ prezrádza so sklamaným výrazom Katerina. Aj počas nášho rozhovoru sa mi snaží ukazovať rôzne magnetky, olivové mydlá v snahe, aby som si len niečo kúpila. Priznám sa neodolala som.
Život úradníka
Druhý deň som tiež využila prestávku medzi brífingmi a vybrala som sa do ulíc... Podarilo sa mi zastaviť pána, ktorý bol oblečený veľmi elegantne a v rukách držal kopu papierov. Mala som šťastie – bol to úradník. Vláda sa totiž v rámci úsporných opatrení chystá prepustiť takmer 40 percent štátnych zamestnancov. „Mám doma tri deti. Pracujem ako úradník. Vláda nám neustále znižuje platy a dane rastú. Preto sa ľud búri. Nevieme, čo s nami bude. Nevieme, kto bude novým premiérom a či bude lepší, a či sa niečo zmení k lepšiemu,“ s trpkosťou a zároveň so spýtavým pohľadom rozpráva Stavros, ktorý práve cestoval domov metrom z práce.
Budúcnosť ľudí je neistá
Superman medzi slovenskými politikmi Richard Sulík otvorene označuje tunajších ako „darmožráčsku“ krajinu (len na okraj – slovenská výprava v Aténach bola práve vďaka týmto vyjadreniam neprehliadnuteľná). Skúste sa však vžiť do kože obyčajného Gréka. Predstavte si, že vám niekto ponúkne pozíciu v štátnej správe s priemerným čistým platom dvetisíc eur. Vtedy ani len netušíte, že sa raz vaša krajina ocitne na prahu bankrotu, a keďže budete pracovať v štátnej správe, počítate so slušným dôchodkom. S prepustením nerátate vôbec.
Je jasné, že v porovnaní s naším priemerným, niekoľkoeurovým platom by takúto ponuku neodmietol ani jeden Slovák. A zrazu príde zmena: padne vláda, politici sa hádajú, silnejšie európske krajiny začnú vyvíjať na vašu domovinu tlak, aby ste viac šetrili. Toto je totiž situácia, akú Gréci zažívajú. Boli zvyknutí na určitý štandard. Aj u nás by to bolo podobné – ak by sme ako Slováci boli zvyknutí kupovať drahé oblečenie, chodili by sme každý rok na dovolenku s pocitom, že dostaneme dobrý dôchodok, život by bol iný. A zrazu by prišla vláda, ktorá to všetko vezme. Šmahom ruky. Asi by sme sa búrili a protestovali. A to nám v žilách nemusí ani kolovať temperamentná grécka krv.
Epicentrum menom Atény
Dlhová kríza Grékov poznačila. Cítiť to na atmosfére v hlavnom meste. Pri poobedňajšom posedení v kaviarni sa pri nás pristavilo počas polhodiny asi päť žobrákov. Na ulici stretnete veľa imigrantov, ktorí sa snažia ponúkať kabelky, okuliare, hodinky a privyrobiť si (mimochodom vyrábajú naozaj dokonalé fejky).
Lenže keď si nič nekúpite, začnú na vás zazerať, dokonca nás jeden žobrák pri prehliadke historických pamiatok napadol, pretože sme mu nedali peniaze.
Na jednej strane sa takýchto ľudí stránite a na druhej ich vám je ľúto. Náš veľvyslanec má na podobný názor. Podľa jeho slov si Gréci prešli tromi fázami: šokom, strachom, hnevom a nakoniec rezignovali.
Ako ďalej dodal, lepšie sa majú ľudia na ostrovoch, kde si dokážu pomôcť napríklad dopestovaním plodín. Najkritickejšie pritom vnímajú situáciu ľudia v centre diania, v Aténach.
Sľuby. Dookola
Tunajšia politická elita si na jednej strane uvedomuje vážnosť situácie, ale na druhej si nepripustí, že ich ľud obviňuje právom. Príkladom sú napríklad daňové reformy. Vláda „neberie" každému rovnako. A to ľudia nevidia radi.
A potom fakt, že sa aj do Európskej únie Grécko dostalo len vďaka podvodu. V konečnom dôsledku sa to teraz gréckej vláde vypomstilo. Eurozóna totiž už začala zvažovať, ako Grécko vyšachovať z mapy eurozóny, ako aj únie. Počas tých dní v Grécku som nepočula od politikov nič iné len to, ako sa budú snažiť krajinu zachrániť a ako budú spolupracovať medzi sebou. Grécky ľud im to však zatiaľ neuveril. A v tomto nie je zďaleka jediný.
Ale možno si nachvíľu vydýchnu, zdá sa, že hlavnú rolu preberá Taliansko.