Dlh, ktorý máme ešte z čias Česko-Slovenska, vám splatíme. Je to okolo 20 miliónov dolárov, hovorí Tomislav Nikolič.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno vyhlásila, že si vie nateraz predstaviť v únii už len jednu krajinu -- Chorvátsko. Srbsku pritom začatie prístupových rokovaní Brusel vždy podmieňoval splnením politických podmienok vydania vojnových zločincov. Srbsko ich vydalo, no zdá sa, že sa objavuje nová podmienka: potreba normalizácie vzťahov s Kosovom. Ako to vnímate?
Srbsko bolo v ostatných rokoch skutočne konfrontované s viacerými podmienkami. Či už malo vydať vysokých politických a vojenských predstaviteľov, či implementovať európsku legislatívu, zlepšiť boj proti korupcii a kriminalite či reformovať súdnictvo. A teraz zisťujeme, že je ešte pod kobercom schovaná jedna podmienka. A to, že sa máme voči Kosovu správať ako voči štátu. Keď hovoríme, že nám to ústava nedovoľuje, že nechceme urobiť to, čo by neurobila ani jedna krajina vo svete, keď národné zhromaždenie prijme rezolúciu, že nikdy jednostranne neuzná nezávislosť provincie, potom nám povedia, že to od nás ani nevyžadujú.
Otvorene nie.
No podmienky z decembra minulého roku sú veľmi široko koncipované. Skutočne chceme, aby nám Európska únia vysvetlila, čo znamená, že nemáme Kosovu zamedzovať účasť v medzinárodných organizáciách. Prijali sme rozhodnutie, že sa Kosovo môže zúčastňovať na mnohých stretnutiach rovnoprávne s nami, no nedovolíme, aby sa stalo členskou krajinou OSN. Ak je normálne, že predstavitelia viacerých krajín nám otvorene hovoria, že niekto na nich vyvíja nátlak, aby jednostranne uznali vyhlásenie nezávislosti Kosova, potom ako môže byť nenormálne, že my nechceme jeho nezávislosť uznať.
Budete o tom s úniou rokovať?
Onedlho budem mať stretnutie priamo s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Čile. Chceme vedieť, aké je nemecké stanovisko. Ak je naozaj také, že sa únia po vstupe Chorvátska nebude rozširovať na dlhší čas, potom dobre, ale nech sa dohodneme: začneme rokovania, a keď sa únia neskôr rozšíri o ďalšie krajiny, vstúpime. Splnili sme totiž kritériá na začatie prístupových rokovaní.
A ak sa nezačnú?
Potom by vymizol entuziazmus tak vlády, ako aj občanov Srbska. Jednoducho by prestala aj spolupráca s úniou vo veciach, ktoré od nás vyžadujú. Nedá sa za pochodu vymýšľať nové podmienky. Preto sme aj prijali rezolúciu, a všetko, čo sme v nej napísali, nech vyžadujú. Ak sme tam nejaké podmienky vynechali, nech nám únia povie, aby sme videli, či je to v súlade s našou ústavou alebo nie. Viete, chceme byť členom Európskej únie. A to dokonca v najťažšom čase, kedy si niektoré členské krajiny dávajú referendum o výstupe z únie. Pritom niekedy si už aj šliapeme na atribúty srbského štátu, len aby sme splnili kritériá únie. To si zasluhuje uznanie.
Ak teda únia neskôr príde s podmienkou vzdania sa Kosova, ako zareagujete?
Takáto podmienka nikdy nemôže byť. Ako formálna podmienka nikdy neexistovala. Ak sa tak stane, bude nám jasné, že nás Európska únia nechce a len hľadá dôvody.
Kosovo je do istej miery kolíska srbského dedičstva, no z hospodárskeho a politického hľadiska je pre krajinu udržiavanie Kosova dosť nákladné, nie?
V Kosove máme toľko majetku, toľko nerastného bohatstva a možností, že by sa Kosovo a Metochija mohli financovať sami, nie zo srbského rozpočtu. Lenže problémom je, že sa to bohatstvo nevyužíva, stojí. Inštitúcie z Kosova privatizujú všetko, čo Srbsko vytváralo ako štát a zle s tým disponujú. Aj preto predmetom rozhovorov s predstaviteľmi Kosova je, akú časť majetku má provincia spravovať.
Napríklad?
Zoberme si len bane v Trepči. Ruda sa nachádza na území, kde prevažne žijú Srbi a spracúva sa tam, kde sú vo väčšine Albánci. Niekto už musí pochopiť, že zisk z tohto konkrétneho podniku sa musí rozdeliť medzi obe strany. Srbsko musí pomôcť Srbom žijúcim v Kosove, lebo nemajú prácu, nič sa tam nerobí, dokonca nemôžu obrábať ani svoje polia či lesy. Z tohto pohľadu Kosovo musí zostať dlhodobo pod medzinárodným dohľadom. Nie je v poriadku, dokonca je takmer nemorálne, že albánske inštitúcie v Kosove môžu spravovať všetko. Ony na to nie sú v súčasnosti ani pripravené.
Dobre, zoberme to z druhej strany. Je Srbsko ekonomicky pripravené na vstup do únie? Pretože ekonomika pribrzďuje v raste a rozpočtový deficit sa výrazne zvyšuje.
Odpoviem protiotázkou: Dnes by Grécko splnilo podmienky na vstup? Alebo Španielsko, Portugalsko?
Nie, lenže majú šťastie, že už v únii sú.
My sme malá krajina, ktorá s malým zadlžovaním sa dokáže udržať rozpočet bez akejkoľvek pomoci. Nám nikto nedaroval jediné euro a od Európskej únie to ani nevyžadujeme. Aj rokovania chceme začať bez toho, aby sa nám únia musela zaväzovať, že nám bude pomáhať. Nepotrebujeme to. Nám stačí, že budeme čerpať výhody zo začiatku prístupových rokovaní vo forme zvýšenej dôvery. Teda podnikatelia z Európskej únie prídu do Srbska investovať a produkty, ktoré v Srbsku vyrobia, budú vyvážať na trhy, na ktorých my máme výhody, kým ostatné krajiny únie nie. Príkladom je Ruská federácia, kam môžeme vyvážať takmer 80 percent výrobkov bez cla. Pritom pracovná sila je v Srbsku minimálne štyrikrát lacnejšia ako v Európskej únii. Ak k tomu pripočítame aj omnoho menšie výrobné náklady, je ľahké si predstaviť, aký zisk môže mať podnikateľ, ktorý postaví závod buď na zelenej lúke, alebo investuje už do existujúcej spoločnosti. No aby prišiel, Srbsko musí byť nielen kandidátskou krajinou, ale aj odštartovať prístupové rokovania.
No Medzinárodný menový fond Srbsku prvú pôžičku poskytol a potom prerušil so Srbskom rokovania kvôli meškaniu plnenia dohodnutých podmienok. Napríklad aj pri reforme penzijného systému.
Fond už obnovil rokovania so Srbskom. Avšak, pokiaľ ide o reformu penzijného systému, my nemôžeme prestať vyplácať dôchodky. Z čoho budú penzisti žiť? U nás penzisti vydržiavajú svoje deti a deti ich detí. A oni jediní si plnia svoje záväzky. Platia za plyn, elektrinu, nájom, a tak napĺňajú rozpočet.
Teda neplánujete reformu?
Ide to ťažko. Dôchodky vyplácame už teraz nadoraz. V dôchodkovom fonde nie sú skoro žiadne prostriedky.
Srbsko má výhodné korporátne dane, je to len okolo desať percent. Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, sadzbu na tieto dane zvyšujú. Nechystá sa aj Srbsko?
Neplánujeme zvýšiť korporátne dane. No aj my sme pristúpili k zvýšeniu dane zo zisku z 20 na 30 percent.
Vrátim sa ešte k pomoci. Po prerušení rokovaní s fondom ste začali rokovať o pomoci aj s Ruskom. To už je v Srbsku veľmi aktívne v plynárenskom biznise. Najnovšie rokuje aj o vstupe do oceliarní v Smedereve. Neobávate sa, že sa dostanete do područia Ruska?
A kto je najväčší obchodný partner Európskej únie? Rusko. Prečo by sme sa mali báť?
Obchodný partner je iné ako majiteľ.
No dobre, ale predtým vlastnili Smederevo Američania. Nám je jedno, kto bude vlastníkom, dôležité je, nech závod funguje, nech tavíme železnú rudu a vyrábame plechy. Pre nás je dôležitá tak spolupráca s Ruskom, ako aj s Čínou. V dohľadnom čase dokonca uzavrieme so Spojenými arabskými emirátmi dohody o najväčších investíciách v Srbsku. Musíme hľadať priestor, ak by nás Európska únia nechcela.
Pokiaľ teda ide o ruskú pomoc Srbsku, neboli tam nejaké podmienky?
Nie.
Slovenskí investori sú aktívni v Srbsku, napriek tomu vzájomná výmena je len okolo 500 miliónov eur. Kde vidíte možnosti?
Slovenské investície v Srbsku zďaleka nie sú dostatočné. Ekonomické vzťahy nie sú na úrovni politických. Preto som sa aj chcel stretnúť so slovenskými investormi. Srbsko ponúka výhodné možnosti pre investorov. Či už je to pri spomínanom využití Srbska pri reexporte tovarov do Ruska bez ciel, čo nikto v únii nemôže ponúknuť, nehovoriac o lacnej pracovnej sile.
Keď tu bol pred dvomi rokmi premiér Cvetkovic, hovorilo sa aj o možnosti využitia starého dlhu Srbska voči Česko-Slovensku. Pokročili v tomto rokovania?
Áno. Hovorili sme o tom. Dlh sa reprogramoval, budeme ho splácať. Spolu s úrokmi je vo výške 20 miliónov dolárov.
Využije sa dlh na projekty vo Vojvodine, kde žijú Slováci?
Áno, využije sa pre slovenské projekty vo Vojvodine, na skvalitnenie života tamojšej slovenskej menšiny.
Kto je Tomislav Nikolič
Srbský prezident Tomislav Nikolič (narodil sa v roku 1952) nastúpil na svoj post v máji minulého roka. Je zakladateľom Srbskej progresívnej strany, ktorú viedol až do svojho zvolenia. Dlhé roky bol aj poslancom strany a v roku 2007 dokonca parlamentu aj predsedal. Nikolič v minulosti pôsobil aj v Srbskej radikálnej strane Vojislava Šešelja, po vzájomných nezhodách a Šešeljových názoroch na vzťahy s Európskou úniou však stranu v roku 2008 opustil.