Personálne zloženie novej slovenskej vlády väčšinu z nás nezaujíma, čo nás ale bytostne zaujíma bude jej Programové vyhlásenie, ako súbor opatrení na znižovanie deficitu verejných financií a tým aj verejného dlhu vo vzťahu k HDP. Vopred vieme, že väčšina z nich sa bude týkať čitateľa týchto pomerových ukazovateľov,s opatreniami na podporu hospodárskeho rastu, ktoré sa vždy týkajú aj rastu životnej úrovni domácnosti to bude poskromne, čo sa väčšine z nás nebude páčiť.
Fiškálny pakt a dlhová brzda nám v podstate „vylajnovali“ rozpočtové limity a síce usporiť viac ako miliardu eur a vo vzťahu k HDP znížiť o 1,5 percenta rozpočtový deficit . V porovnaní trebárs so Španielskom nejde o veľké peniaze, keď vieme že španielska vláda potrebuje ušetriť viac ako 25 miliárd eur a vo vzťahu k HDP znížiť rozpočtový deficit o viac ako 3 percentá. Väčšina domácnosti nerozumie výpočtu HDP, čomu však rozumie je nezamestnanosť a inflácia, ktorých úroveň má zásadný vplyv na výpočet HDP a na deficity oboch spomínaných rozpočtových ukazovateľov.
Spôsob konsolidácie verejných rozpočtov však bude rešpektovať časové hľadisko, čo znamená najprv prijímať opatrenia na zvyšovaní príjmov do verejných rozpočtov a napokon sa uskutočnia aj výdavkové škrty pri spravovaní vecí verejných. Našťastie máme jednofarebnú vládu, ktorá sa nebude musieť nechať „vydierať“ svojimi koaličnými partnermi tak, ako sme doteraz pri rozdeľovaní dobre platených štátnych funkcii boli zvyknutí a preto aj úspory v štátnej správe môžu byť výraznejšie. Sem patrí aj uvažovaná zmena doterajšieho pomerného volebného systému s jedným celoštátnym obvodom na väčšinový volebný systém s viacerými jednomandátovými volebnými obvodmi, čo bude v prospech väčšieho zapojenia občanov daného regiónu aj do spravovania vecí verejných.
A tak sme právom zvedaví na opatrenia predovšetkým v daňovej oblasti, ktoré sa dotknú všetkých účastníkov trhu aj bez toho, že máme vysoký podiel priameho a nepriameho zdaňovania ich dôchodkov, že takmer 30 percent zamestnancov u nás pracuje v prospech zahraničného kapitálu, ktorých pridaná hodnota sa presúva za hranice nášho štátu, že práve najbohatší zdaňujú svoje príjmy v daňových rajoch a takto by sme vo výpočte daňových rezerv mohli pokračovať. Najnovšie sa hovorí o inom zdaňovaní negatívnych externalit, či zavedení doteraz nepoznaných daní, z ktorých v EÚ už väčšina funguje a žiadna z nich hospodárskemu rastu akosi nepomáha, tak prečo by práve mali pomôcť u nás doma.
| Róbert Hölcz komentátor |