Oficiálne má len dva staré automobily Volga, terénnu Ladu, garáž, byt a malý pozemok. Napriek tomu žije v luxusných palácoch a je jedným z najbohatších svetových politikov. Majetok Vladimira Putina je podľa The New York Times odhadovaný na 40 miliárd dolárov. Iné odhady hovoria až o sedemdesiat miliardách.
Prvá desiatka či prvá dvojka?
Pre porovnanie: Keby sme zaradili Putina do rebríčka najbohatších ľudí podľa agentúry Bloomberg (kde sú ale z metodických dôvodov len podnikatelia, ktorých majetok možno preukázať) aj nižší odhad by ho vystrelil do prvej desiatky. Prekonal by tak napríklad kompletnú štvoricu členov rodinného klanu Waltonovcov, ktorí vlastnia americký reťazec wallmart.
Vyšší odhad (70 miliárd dolárov) by z neho rovno v tomto rebríčku urobil druhého najbohatšieho človeka na svete. Na prvého Billa Gatesa by síce strácal 10 miliárd, ale o jednotky miliárd by jeho imanie prevyšovalo niekdajšiu jednotku Carlosa Slima aj najúspešnejšieho investora súčasnosti Warrena Buffeta.
Kde svoj majetok má a ako k nemu prišiel, sa teraz stáva čoraz dôležitejšou otázkou. Na svoje peniaze je totiž Putin citlivý. Obáva sa, že by mu ho Západ mohol zmraziť. USA a Európa to chcú využiť pre to, aby Rusko nezasahovalo do ukrajinských volieb, ktoré sa konajú túto nedeľu. Hľadanie Putinovho majetku preto vrcholí.
Či Západ mieri na správne spoločnosti, zaujíma aj novinárov a objavujú sa tak informácie o akciách firiem, ktoré má Putin vlastniť. Navyše tento týždeň reportéri agentúry Reuters zistili, ako bolo financované Putinovo obrie sídlo pri Čiernom mori: z predražených zákaziek pre ruské nemocnice.
Vila z röntgenov
Ide o stavbu v štýle talianskej renesančnej vily s vlastným heliportom, letným divadlom a podzemnými chodbami na brehu Čierneho mora pri meste Gelendžik. Oslavovali sa tu napríklad Putinove 55. narodeniny. Podľa ruského opozičného politika Borisa Nemcova je to iba jeden z dvadsiatich podobných objektov.
Ale tiež zatiaľ jediný prípad, kedy je skutočne dobre zdokumentovaný pôvod Putinovho majetku zvyčajne ležiaceho vo spleti nepriehľadných spoločností. Stavba bola financovaná z prostriedkov na vybavenie, napríklad röntgenov a lekárskych skenerov, ktoré nakupovala ruská štátna agentúra Technointorg pre nemocnice, ktorých stavbu schválil Putin, uvádza agentúra Reuters. A dodala aj niektoré písomné dôkazy. Išlo hlavne o prístroje nemeckej firmy Siemens. Od nej ich kupovala ďalšia spoločnosť, predávala ich je ďalšej a tá ich potom predala ruskému štátu za premrštené ceny. Cez reťazec rôznych firiem potom šiel rozdiel medzi pôvodnou a nadsadenú cenou na konto, ku ktorému mal prístup architekt stavajúci v Gelendžiku. Podobnú schému objavili spravodajcovia z Reuters u ďalších zdravotníckych projektov. Len tentoraz končila v spoločnosti pravdepodobne ovládanej Putinom priamo hotovosť. Ďalšie reportáže o Putinovom majetku agentúra Reuters pripravuje.
Ruský prezident vlastníctvo vily pri Čiernom mori poprel. Plány stavby v Gelendžiku ale schvaľoval Putinov aparát a stráži ju ochranka určená len pre najvyšších štátnych predstaviteľov. Oficiálne bola majiteľom usadlosti firma Rirus, ktorú vlastní spoločnosť s anonymnými majiteľomi registrovaná na Cypre.
Stratené peniaze Gazpromu
Väčšinu majetku má ale Putin zrejme inde. List New York Times nedávno zverejnil správu americkej tajnej služby CIA, podľa ktorej Putin kontroluje časť ropnej spoločnosti Surgutneftegaz a má podiel aj v obrovskom ruskom plynárenskom podniku Gazprom. Potvrdzuje to aj Stanislav Bielkovskij, ruský politický analytik, ktorý mal kedysi blízko ku Kremľu a Putinovi.
O tom, že časť peňazí z dcérskych spoločností Gazpromu v zahraničí išla niekam do Kremľa, sa špekuluje už od Putinovho prvého prezidentského obdobia. Podľa analytika Belkovského môže mať Putinov majetok v jednotlivých firmách celkovú hodnotu okolo 70 miliárd dolárov.